Od: Hela

Hela — Tue, 01 Apr 2025 19:02:00 +0000

Ahojte, tak sa vám teda skúsim rozpísať o ZŠ s MŠ Atómová, Trnava, lebo som s ňou prepojená už nejaký ten piatok, buď ako bývalá žiačka, alebo teraz ako mama školáka. Úprimne, mám z nej dosť zmiešané pocity a to sa naozaj snažím byť objektívna, aj keď viem, že to je skôr o tom, čo ja osobne prežívam. Na prvý pohľad to nie je žiadna katastrofa, budovy vyzerajú celkom fajn, hlavne sa mi páči, že sa snažia veci modernizovať a nejaké tie nové priestory už majú, čo je super, lebo viem, že kedysi to bolo dosť iné. Dvor je tiež celkom fajn, deti sa tam vedia vyšantiť, aj keď občas je to tam dosť preplnené, hlavne cez veľkú prestávku. Čo sa týka učiteľov, to je taká klasika ako všade inde, mám pocit. Sú tam srdciari, ktorí žijú pre to povolanie, vidíš na nich, že ich to baví a snažia sa deťom vysvetliť veci tak, aby ich to chytilo. Niekedy sa mi zdalo, že by boli schopní aj na hlavu sa postaviť, len aby decká pochopili, čo sa učia. S takými je radosť sa stretávať a aj moje dieťa domov chodí nadšené z ich hodín. Ale potom sú tam, samozrejme, aj tí druhí. Niektorí ako keby prišli z inej doby a len chceli, aby sme počúvali a nerozmýšľali. V takýchto triedach sa potom stane, že polovica triedy sa nudí a čaká na zvonenie, lebo jednoducho nevidia zmysel v tom, čo sa tam deje. Namiesto toho, aby sa hľadali nejaké kreatívne cesty, tak sa držíme pri starých metódach a to je fakt škoda. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skôr ten prístup bol taký, že sa učilo „na výkon“ a nie na pochopenie. Mám pocit, že niektorí sa jednoducho boja zmeny a novších prístupov. Komunikácia s vedením školy je taká… no, ako kedy. S niektorými sa dá celkom v pohode dohodnúť a nájsť spoločnú reč, ale mám pocit, že niekedy sa veci riešia dosť pomaly alebo sa proste stratia v byrokracii. Keď som mala nejaký problém s mojím dieťaťom a potrebovala som to riešiť, niekedy som sa cítila ako pri ping-pongu, že ma prehadzujú od jedného k druhému. Ale zase, keď sa to už začalo riešiť, tak sa snažili. S tým šikanovaním, to je tiež taká smutná kapitola, ako asi na každej škole. Mám pocit, že sa síce snažia, ale je to občas fakt ťažké podchytiť všetko, a hlavne tí rodičia by si mali doma s deťmi viac rozprávať o tom, čo sa deje. Počula som, že niekedy sa to zametá pod koberec, ale nemám s tým osobnú skúsenosť, tak neviem presne povedať. Čo sa týka mimoškolských aktivít, tak tu je to celkom pestré, je z čoho vyberať, ak má dieťa záujem. Sú tam nejaké krúžky, športové aktivity, ale aj umelecké, čo je super. Aspoň sa deti vedia realizovať aj inde ako len na hodinách. Strava v školskej jedálni je tiež dosť diskutovaná téma. Moje dieťa si občas pochvaľuje, občas frfle, že „zase to isté“ alebo „fuj, to sa nedá jesť“. Ale to je asi úplne normálne, veď každému chutí niečo iné. Vzhľadom na to, koľko detí tam jedia, asi nemôžu variť päť chodov pre každého zvlášť. Celkovo mám pocit, že ZŠ Atómová má potenciál byť fakt super školou, len to občas brzdí taká tá „stará škola“ a možno aj trochu strach z nových vecí. Ale vďaka tým učiteľom, ktorí sú ochotní ísť nad rámec svojich povinností, a niektorým super aktivitám, to ešte stále drží pokope. Je to také miesto, kde sa dajú zažiť super veci, ale občas je to pre niektorých rodičov a deti celkom boj. Ale aspoň to nie je nuda, to nie.

Komentáre k ZŠ s MŠ Atómová 1, Trnava

Od: Hela