<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Roštár 83, Roštár	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-rostar-83-rostar/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-rostar-83-rostar/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:47:46 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Janulka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-rostar-83-rostar/#comment-7908</link>

		<dc:creator><![CDATA[Janulka]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 31 Aug 2025 15:53:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-rostar-83-rostar/#comment-7908</guid>

					<description><![CDATA[Tak som sa rozhodla, že skúsim napísať pár slov k ZŠ v Roštári, lebo mám pocit, že si to zaslúži nejakú tú spätnú väzbu, hlavne pre tých, ktorí možno rozmýšľajú, či tam dať svoje dieťa. Bola som tam síce už dávnejšie, ale stále mám celkom živé spomienky a pár vecí sa, tipujem, asi ani nezmenilo. Pamätám si, že tá atmosféra v škole bola vždy taká... domáca, taká rodinná. Keďže je to menšia škola, všetci sa tam v podstate poznajú, čo mi prišlo super. Necítila som sa tam nikdy stratená ako v nejakej veľkej fabrike na vzdelávanie. Učitelia boli vo všeobecnosti fajn, niektorí až neskutočne milí a ochotní pomôcť, keď som niečomu nerozumela. Bolo vidieť, že im na nás záleží a snažili sa, aby sme sa cítili v škole dobre. To bolo veľké plus, lebo to uľahčovalo aj učenie, keď človek necítil taký ten tlak alebo strach. Často sa robili aj nejaké akcie, čo bolo super, aby človek nebol len v lavici. Ale zase, na druhej strane, mám pocit, že niekedy to tam bolo také trošku zaseknuté v minulosti. Niektoré hodiny boli občas dosť nudné, a to teda naozaj. Niekedy sa mi zdalo, že polovička triedy sa len tak nudila a čakala na zvonenie, lebo tá výučba bola príliš jednostranná. Že sa málo zapájalo a skôr sme len počúvali. To ma niekedy dosť frustrovalo, lebo viem, že by to išlo aj inak. A tiež si pamätám, že niektoré veci v budove už boli dosť staré. Všetko tam síce fungovalo, ale už by si to zaslúžilo nejakú väčšiu investíciu. Viem, že to nie je vždy ľahké, ale moderné vybavenie by určite pomohlo, hlavne pri tých hodinách, kde sa snažili učiť aj s nejakými technológiami. Čo sa týka mimoškolských aktivít, tak tam to bolo podľa mňa celkom obmedzené. Jasné, niečo sa vždy našlo, ale ak si chcela robiť niečo špecifické alebo mať veľký výber krúžkov ako vo väčších mestách, tak si s tým veľmi počítať nemohla. Možno to niekomu stačí, ale ja som niekedy mala pocit, že by som uvítala viac možností na sebarealizáciu. Ale zase, to je malá škola, tam sa nedá čakať zázraky. Celkovo je to taká škola, kde sa človek asi necíti zle, ale kto hľadá nejaké super moderné postupy a veľa možností, ten si možno príde na svoje niekde inde. Tu je to skôr o tej komunite a blízkych vzťahoch.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Tak som sa rozhodla, že skúsim napísať pár slov k ZŠ v Roštári, lebo mám pocit, že si to zaslúži nejakú tú spätnú väzbu, hlavne pre tých, ktorí možno rozmýšľajú, či tam dať svoje dieťa. Bola som tam síce už dávnejšie, ale stále mám celkom živé spomienky a pár vecí sa, tipujem, asi ani nezmenilo. Pamätám si, že tá atmosféra v škole bola vždy taká&#8230; domáca, taká rodinná. Keďže je to menšia škola, všetci sa tam v podstate poznajú, čo mi prišlo super. Necítila som sa tam nikdy stratená ako v nejakej veľkej fabrike na vzdelávanie. Učitelia boli vo všeobecnosti fajn, niektorí až neskutočne milí a ochotní pomôcť, keď som niečomu nerozumela. Bolo vidieť, že im na nás záleží a snažili sa, aby sme sa cítili v škole dobre. To bolo veľké plus, lebo to uľahčovalo aj učenie, keď človek necítil taký ten tlak alebo strach. Často sa robili aj nejaké akcie, čo bolo super, aby človek nebol len v lavici. Ale zase, na druhej strane, mám pocit, že niekedy to tam bolo také trošku zaseknuté v minulosti. Niektoré hodiny boli občas dosť nudné, a to teda naozaj. Niekedy sa mi zdalo, že polovička triedy sa len tak nudila a čakala na zvonenie, lebo tá výučba bola príliš jednostranná. Že sa málo zapájalo a skôr sme len počúvali. To ma niekedy dosť frustrovalo, lebo viem, že by to išlo aj inak. A tiež si pamätám, že niektoré veci v budove už boli dosť staré. Všetko tam síce fungovalo, ale už by si to zaslúžilo nejakú väčšiu investíciu. Viem, že to nie je vždy ľahké, ale moderné vybavenie by určite pomohlo, hlavne pri tých hodinách, kde sa snažili učiť aj s nejakými technológiami. Čo sa týka mimoškolských aktivít, tak tam to bolo podľa mňa celkom obmedzené. Jasné, niečo sa vždy našlo, ale ak si chcela robiť niečo špecifické alebo mať veľký výber krúžkov ako vo väčších mestách, tak si s tým veľmi počítať nemohla. Možno to niekomu stačí, ale ja som niekedy mala pocit, že by som uvítala viac možností na sebarealizáciu. Ale zase, to je malá škola, tam sa nedá čakať zázraky. Celkovo je to taká škola, kde sa človek asi necíti zle, ale kto hľadá nejaké super moderné postupy a veľa možností, ten si možno príde na svoje niekde inde. Tu je to skôr o tej komunite a blízkych vzťahoch.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
