<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ pri zdravotníckom zariadení Školská 150/9, Ľubochňa	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-pri-zdravotnickom-zariadeni-skolska-150-9-lubochna/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-pri-zdravotnickom-zariadeni-skolska-150-9-lubochna/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Thu, 16 Oct 2025 10:48:00 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Patsy		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-pri-zdravotnickom-zariadeni-skolska-150-9-lubochna/#comment-9068</link>

		<dc:creator><![CDATA[Patsy]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 16 Oct 2025 10:48:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-pri-zdravotnickom-zariadeni-skolska-150-9-lubochna/#comment-9068</guid>

					<description><![CDATA[Keď som zistila, že moja dcérka bude musieť ísť na nejaký čas do Ľubochne a zároveň bude navštevovať tamojšiu základnú školu pri zdravotníckom zariadení na Školskej, prišla mi na um kopa otázok a aj trocha strachu. Predsa len, škola spojená s nemocnicou, to neznie ako bežný zážitok. Človek si predstavuje všeličo, hlavne, či tam nájdu pre ňu to správne prostredie, keď už je chorá a má aj iné starosti. Ale musím povedať, že ma veľmi milo prekvapili. Mám pocit, že tá škola funguje úplne inak ako tie bežné. Od začiatku bolo cítiť, že sa tam naozaj pozerajú na každé dieťa individuálne. Moja dcéra mávala dni, keď jej bolo horšie a nebola schopná úplne sa sústrediť, a nikdy nebol problém. Učiteľky k tomu pristupovali s takou obrovskou empatiou a pochopením, že to bolo až dojemné. Nikto na ňu netlačil, ak to nešlo, a vždy sa snažili nájsť spôsob, ako jej pomôcť, aby jej nič neušlo, ale zároveň ju nepreťažili. Žiadne tvrdé skúšanie či stresovanie, len aby splnila nejaké normy. Tá atmosféra tam je úplne iná, taká domáckejšia a hlavne veľmi podporná. Človek má pocit, že tam nejde len o to, aby sa deti naučili nejaké vedomosti, ale aj o to, aby sa cítili v bezpečí a v pohode, čo je pre choré deti nesmierne dôležité. Komunikácia s rodičmi bola tiež super, vždy som vedela, ako na tom moja dcéra je, čo jej ide a čo jej robí problém. Zdalo sa mi, že aj s personálom v nemocnici majú učiteľky dobré vzťahy, čo je pre celkový pocit z pobytu dieťaťa v takomto zariadení kľúčové. Jasné, nie je to bežná základná škola s obrovskou telocvičňou a desiatkami krúžkov, kde majú deti na výber zo všetkého možného. Tie možnosti sú tam prirodzene trochu obmedzené, keďže sú prispôsobené zdravotnému stavu detí. No napriek tomu sa mi zdalo, že sa snažia, aby to pre deti bolo čo najzaujímavejšie a aby sa necítili izolované. Triedy sú menšie, možno to občas pôsobí stiesnenejšie, ale zase vďaka tomu sa učiteľky vedia venovať každému žiakovi detailnejšie. Nebolo to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, naopak, snažili sa s nimi aktívne pracovať. Možno jediné, čo moju dcérku trošku trápilo, bolo to, že sa tam deti často striedajú. Keď si už na niekoho zvykne a nájde si kamoša, ten ide domov a príde nový. Ale to nie je vec, ktorú by mohla škola ovplyvniť, to je jednoducho realita takého zariadenia. Učiteľky sa ale snažia, aby sa aj tak vytvorila taká príjemná triedna komunita, aj keď je len na krátky čas. Celkovo som teda veľmi spokojná s tým, ako sa o moju dcéru starali, nielen po zdravotnej, ale aj po vzdelávacej stránke. Pomohli jej prekonať ťažké obdobie a zároveň ju udržali v kontakte so školou, čo je podľa mňa na nezaplatenie.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som zistila, že moja dcérka bude musieť ísť na nejaký čas do Ľubochne a zároveň bude navštevovať tamojšiu základnú školu pri zdravotníckom zariadení na Školskej, prišla mi na um kopa otázok a aj trocha strachu. Predsa len, škola spojená s nemocnicou, to neznie ako bežný zážitok. Človek si predstavuje všeličo, hlavne, či tam nájdu pre ňu to správne prostredie, keď už je chorá a má aj iné starosti. Ale musím povedať, že ma veľmi milo prekvapili. Mám pocit, že tá škola funguje úplne inak ako tie bežné. Od začiatku bolo cítiť, že sa tam naozaj pozerajú na každé dieťa individuálne. Moja dcéra mávala dni, keď jej bolo horšie a nebola schopná úplne sa sústrediť, a nikdy nebol problém. Učiteľky k tomu pristupovali s takou obrovskou empatiou a pochopením, že to bolo až dojemné. Nikto na ňu netlačil, ak to nešlo, a vždy sa snažili nájsť spôsob, ako jej pomôcť, aby jej nič neušlo, ale zároveň ju nepreťažili. Žiadne tvrdé skúšanie či stresovanie, len aby splnila nejaké normy. Tá atmosféra tam je úplne iná, taká domáckejšia a hlavne veľmi podporná. Človek má pocit, že tam nejde len o to, aby sa deti naučili nejaké vedomosti, ale aj o to, aby sa cítili v bezpečí a v pohode, čo je pre choré deti nesmierne dôležité. Komunikácia s rodičmi bola tiež super, vždy som vedela, ako na tom moja dcéra je, čo jej ide a čo jej robí problém. Zdalo sa mi, že aj s personálom v nemocnici majú učiteľky dobré vzťahy, čo je pre celkový pocit z pobytu dieťaťa v takomto zariadení kľúčové. Jasné, nie je to bežná základná škola s obrovskou telocvičňou a desiatkami krúžkov, kde majú deti na výber zo všetkého možného. Tie možnosti sú tam prirodzene trochu obmedzené, keďže sú prispôsobené zdravotnému stavu detí. No napriek tomu sa mi zdalo, že sa snažia, aby to pre deti bolo čo najzaujímavejšie a aby sa necítili izolované. Triedy sú menšie, možno to občas pôsobí stiesnenejšie, ale zase vďaka tomu sa učiteľky vedia venovať každému žiakovi detailnejšie. Nebolo to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, naopak, snažili sa s nimi aktívne pracovať. Možno jediné, čo moju dcérku trošku trápilo, bolo to, že sa tam deti často striedajú. Keď si už na niekoho zvykne a nájde si kamoša, ten ide domov a príde nový. Ale to nie je vec, ktorú by mohla škola ovplyvniť, to je jednoducho realita takého zariadenia. Učiteľky sa ale snažia, aby sa aj tak vytvorila taká príjemná triedna komunita, aj keď je len na krátky čas. Celkovo som teda veľmi spokojná s tým, ako sa o moju dcéru starali, nielen po zdravotnej, ale aj po vzdelávacej stránke. Pomohli jej prekonať ťažké obdobie a zároveň ju udržali v kontakte so školou, čo je podľa mňa na nezaplatenie.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
