<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ pri zdravotníckom zariadení Palárikova 2311, Čadca	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-pri-zdravotnickom-zariadeni-palarikova-2311-cadca/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-pri-zdravotnickom-zariadeni-palarikova-2311-cadca/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:56:29 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Bára		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-pri-zdravotnickom-zariadeni-palarikova-2311-cadca/#comment-9059</link>

		<dc:creator><![CDATA[Bára]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 26 Feb 2025 15:42:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-pri-zdravotnickom-zariadeni-palarikova-2311-cadca/#comment-9059</guid>

					<description><![CDATA[Vieš, keď sa povie základná škola, asi si každý predstaví niečo iné. Táto v Čadci na Palárikovej je taká svojská, iná ako tie bežné veľké školy, čo poznáme. Mám pocit, že už len to prostredie tam človeka naladí inak. Je to také... kľudnejšie. Necítila som sa tam nikdy ako nejaké číslo v dave. Skôr ako súčasť niečoho menšieho, kde sa naozaj poznali navzájom a kde mi prišlo, že na mňa majú čas. Hlavne učiteľky tam boli, no poviem ti, fakt zlaté. Nikdy som nemala pocit, že by im bolo jedno, či niečo chápem alebo nie. Keď som potrebovala niečo vysvetliť znova, lebo mi to proste nešlo do hlavy, tak sa mi venovali. Nebolo to tak, že by len prebehli látku a kto nevie, smola. Skôr som vnímala, že sa snažili nájsť cestu ku každému, čo je, podľa mňa, dosť dôležité. A to nebolo tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale vždy sa snažili, aby nás niečo naučili, aj keď možno niekedy iným spôsobom, než na normálnej škole. Ale zase, aby som bola úprimná, samozrejme, že nie všetko bolo úplne tip-top. Niekedy som mala pocit, že tie priestory už čo-to pamätajú. Chápeš, žiadne super moderné laboratóriá alebo telocvičňa, kde by sme sa mohli vyšantiť. Proste taký ten základ, čo je síce funkčný, ale žiadna sláva. A to ma, priznám sa, občas dosť mrzelo. Chýbali mi tam možno nejaké krúžky navyše, nejaké extra aktivity, kde by sme mohli robiť niečo úplne iné, ako len sedieť v laviciach. Zasa, na druhej strane, je to taká iná škola, takže sa to asi dá čakať. Nezažila som tam taký ten typický školský ruch, ako som počula od kamarátiek z iných škôl, kde je proste stále nejaký chaos a kriky cez prestávky. U nás to bolo také pokojnejšie. Pre niekoho je to možno super, ale pre mňa to občas znamenalo, že mi chýbalo viac tých kamarátov, s ktorými by som sa mohla smiať na chodbách. Bolo to tam také... menšie. Mám pocit, že niektorí sa tam možno cítili trošku izolovane, aj keď osobne som s tým problém nemala, ale viem si predstaviť, že niekomu by to mohlo prekážať.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Vieš, keď sa povie základná škola, asi si každý predstaví niečo iné. Táto v Čadci na Palárikovej je taká svojská, iná ako tie bežné veľké školy, čo poznáme. Mám pocit, že už len to prostredie tam človeka naladí inak. Je to také&#8230; kľudnejšie. Necítila som sa tam nikdy ako nejaké číslo v dave. Skôr ako súčasť niečoho menšieho, kde sa naozaj poznali navzájom a kde mi prišlo, že na mňa majú čas. Hlavne učiteľky tam boli, no poviem ti, fakt zlaté. Nikdy som nemala pocit, že by im bolo jedno, či niečo chápem alebo nie. Keď som potrebovala niečo vysvetliť znova, lebo mi to proste nešlo do hlavy, tak sa mi venovali. Nebolo to tak, že by len prebehli látku a kto nevie, smola. Skôr som vnímala, že sa snažili nájsť cestu ku každému, čo je, podľa mňa, dosť dôležité. A to nebolo tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale vždy sa snažili, aby nás niečo naučili, aj keď možno niekedy iným spôsobom, než na normálnej škole. Ale zase, aby som bola úprimná, samozrejme, že nie všetko bolo úplne tip-top. Niekedy som mala pocit, že tie priestory už čo-to pamätajú. Chápeš, žiadne super moderné laboratóriá alebo telocvičňa, kde by sme sa mohli vyšantiť. Proste taký ten základ, čo je síce funkčný, ale žiadna sláva. A to ma, priznám sa, občas dosť mrzelo. Chýbali mi tam možno nejaké krúžky navyše, nejaké extra aktivity, kde by sme mohli robiť niečo úplne iné, ako len sedieť v laviciach. Zasa, na druhej strane, je to taká iná škola, takže sa to asi dá čakať. Nezažila som tam taký ten typický školský ruch, ako som počula od kamarátiek z iných škôl, kde je proste stále nejaký chaos a kriky cez prestávky. U nás to bolo také pokojnejšie. Pre niekoho je to možno super, ale pre mňa to občas znamenalo, že mi chýbalo viac tých kamarátov, s ktorými by som sa mohla smiať na chodbách. Bolo to tam také&#8230; menšie. Mám pocit, že niektorí sa tam možno cítili trošku izolovane, aj keď osobne som s tým problém nemala, ale viem si predstaviť, že niekomu by to mohlo prekážať.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
