<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ pri zdravotníckom zariadení Námestie L.Svobodu 4, Banská Bystrica	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-pri-zdravotnickom-zariadeni-namestie-l-svobodu-4-banska-bystrica/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-pri-zdravotnickom-zariadeni-namestie-l-svobodu-4-banska-bystrica/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:56:35 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Kola		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-pri-zdravotnickom-zariadeni-namestie-l-svobodu-4-banska-bystrica/#comment-9074</link>

		<dc:creator><![CDATA[Kola]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 17 Feb 2025 19:15:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-pri-zdravotnickom-zariadeni-namestie-l-svobodu-4-banska-bystrica/#comment-9074</guid>

					<description><![CDATA[Keď sa môjmu dieťaťu stalo to, čo sa stalo a muselo ostať v nemocnici na dlhšie, bol to pre nás doma obrovský šok. Nielenže sme sa báli o jeho zdravie, ale hneď mi napadlo aj to, čo škola. Predstavte si, ako sa dieťa môže cítiť, keď zrazu vypadne z bežného kolotoča, zrazu žiadni spolužiaci, žiadne učenie, len lekári a sestry. Myslela som si, že to bude katastrofa a že po návrate domov bude musieť všetko doháňať, čo je samo o sebe pre dieťa obrovský stres. A potom som zistila, že tam vlastne funguje škola, priamo v tom zariadení na Námestí L. Svobodu v Banskej Bystrici. Úprimne, spadol mi kameň zo srdca. Už len to vedomie, že sa môže vzdelávať aj v takto náročnej situácii, bolo pre mňa nesmierne upokojujúce. Hneď od začiatku som mala pocit, že učitelia sú tam iní. Sú neskutočne trpezliví, chápaví a hlavne vedia, že každé dieťa má svoje vlastné tempo a že jeho zdravie je na prvom mieste. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili učiť a vysvetľovať. Keď sa môj drobec cítil zle alebo bol príliš unavený, nikdy ho do ničoho netlačili. Vždy sa prispôsobili. Čo sa mi naozaj páčilo, boli tie malé skupinky. V triede ich bolo zopár, takže každý mal dostatok priestoru a učiteľ sa mu mohol venovať individuálne. To sa v bežnej veľkej triede jednoducho nedá. Malo to taký domáci, skoro až rodinný nádych, čo je v nemocničnom prostredí na nezaplatenie. Dieťa sa necítilo tak opustené a aj to mu pomohlo psychicky lepšie zvládať celú tú situáciu. Pomohlo mu to cítiť sa aspoň trochu normálne, aspoň na tú chvíľu, keď sedel nad knižkami. Na druhej strane, samozrejme, je to škola v nemocnici. Aj keď sa učitelia snažia, aby to bolo čo najpríjemnejšie, chýba tam ten bežný ruch. Žiadne plné chodby, žiadne krikľavé prestávky na dvore, žiadne hry s kamarátmi z triedy, s ktorými by dieťa mohlo tráviť čas aj po vyučovaní. Môj drobec síce našiel pár kamarátov, ale predsa len to nebolo ako v klasickej škole, kde máš okolo seba desiatky rovesníkov a môžeš si vyberať, s kým sa budeš hrať. Znie to možno malicherne, ale pre rozvoj dieťaťa je to dosť dôležité. Aj tie výlety a krúžky, čo sú v normálnych školách, tam pochopiteľne chýbajú. Chápem, že to inak ani nejde, ale občas mi bolo ľúto, že sa nemôže zapojiť do takých vecí, aké majú iné deti. Ale to je proste daň za to, že dostáva vzdelanie aj v takýchto podmienkach. Som vďačná, že takáto možnosť vôbec existuje.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď sa môjmu dieťaťu stalo to, čo sa stalo a muselo ostať v nemocnici na dlhšie, bol to pre nás doma obrovský šok. Nielenže sme sa báli o jeho zdravie, ale hneď mi napadlo aj to, čo škola. Predstavte si, ako sa dieťa môže cítiť, keď zrazu vypadne z bežného kolotoča, zrazu žiadni spolužiaci, žiadne učenie, len lekári a sestry. Myslela som si, že to bude katastrofa a že po návrate domov bude musieť všetko doháňať, čo je samo o sebe pre dieťa obrovský stres. A potom som zistila, že tam vlastne funguje škola, priamo v tom zariadení na Námestí L. Svobodu v Banskej Bystrici. Úprimne, spadol mi kameň zo srdca. Už len to vedomie, že sa môže vzdelávať aj v takto náročnej situácii, bolo pre mňa nesmierne upokojujúce. Hneď od začiatku som mala pocit, že učitelia sú tam iní. Sú neskutočne trpezliví, chápaví a hlavne vedia, že každé dieťa má svoje vlastné tempo a že jeho zdravie je na prvom mieste. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili učiť a vysvetľovať. Keď sa môj drobec cítil zle alebo bol príliš unavený, nikdy ho do ničoho netlačili. Vždy sa prispôsobili. Čo sa mi naozaj páčilo, boli tie malé skupinky. V triede ich bolo zopár, takže každý mal dostatok priestoru a učiteľ sa mu mohol venovať individuálne. To sa v bežnej veľkej triede jednoducho nedá. Malo to taký domáci, skoro až rodinný nádych, čo je v nemocničnom prostredí na nezaplatenie. Dieťa sa necítilo tak opustené a aj to mu pomohlo psychicky lepšie zvládať celú tú situáciu. Pomohlo mu to cítiť sa aspoň trochu normálne, aspoň na tú chvíľu, keď sedel nad knižkami. Na druhej strane, samozrejme, je to škola v nemocnici. Aj keď sa učitelia snažia, aby to bolo čo najpríjemnejšie, chýba tam ten bežný ruch. Žiadne plné chodby, žiadne krikľavé prestávky na dvore, žiadne hry s kamarátmi z triedy, s ktorými by dieťa mohlo tráviť čas aj po vyučovaní. Môj drobec síce našiel pár kamarátov, ale predsa len to nebolo ako v klasickej škole, kde máš okolo seba desiatky rovesníkov a môžeš si vyberať, s kým sa budeš hrať. Znie to možno malicherne, ale pre rozvoj dieťaťa je to dosť dôležité. Aj tie výlety a krúžky, čo sú v normálnych školách, tam pochopiteľne chýbajú. Chápem, že to inak ani nejde, ale občas mi bolo ľúto, že sa nemôže zapojiť do takých vecí, aké majú iné deti. Ale to je proste daň za to, že dostáva vzdelanie aj v takýchto podmienkach. Som vďačná, že takáto možnosť vôbec existuje.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
