<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ pri zdravotníckom zariadení Huncovská 42, Kežmarok	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-pri-zdravotnickom-zariadeni-huncovska-42-kezmarok/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-pri-zdravotnickom-zariadeni-huncovska-42-kezmarok/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:56:35 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Oľka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-pri-zdravotnickom-zariadeni-huncovska-42-kezmarok/#comment-9083</link>

		<dc:creator><![CDATA[Oľka]]></dc:creator>
		<pubDate>Sat, 25 Jan 2025 09:40:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-pri-zdravotnickom-zariadeni-huncovska-42-kezmarok/#comment-9083</guid>

					<description><![CDATA[Keď som sa prvýkrát dozvedela, že dcéra bude musieť chodiť do školy pri zdravotníckom zariadení v Kežmarku, priznám sa, mala som taký divný pocit. Človek si predstavuje klasickú školu, plnú detí, zvonenie a tak, a toto je predsa len iné. Ale musím povedať, že obavy sa dosť rýchlo rozplynuli, aj keď nie všetko je tam úplne ružové, ako sa hovorí. Čo mi naozaj udrelo do očí, je ten prístup učiteľov. Majú tam fakt svätú trpezlivosť a neuveriteľné pochopenie. Dcéra má svoje dni, kedy jej nie je dobre a nemôže sa sústrediť, a nikdy som necítila, že by na ňu niekto tlačil alebo ju odsudzoval. Vedia, že deti sú tam z rôznych dôvodov, a berú ohľad na každý jeden zdravotný stav. Je to na nezaplatenie, keď viete, že vaše dieťa nie je len číslo v triede, ale má tam skutočnú podporu. Triedy sú tam malé, čo je podľa mňa obrovské plus. Moja malá sa tam necíti stratená a dostane sa jej fakt veľa pozornosti, čo by v bežnej škole s tridsiatimi žiakmi bolo asi nemožné. Na druhej strane, občas mám pocit, že to prostredie je až príliš tiché. Rozumiem, že to je dané tým, kde sa škola nachádza, ale občas mi chýba ten normálny detský ruch, krik a to zdravé bláznenie, čo patrí k školským prestávkam. Je to tam také komornejšie, čo je pre niektoré deti super, pre iné zas možno trochu smutné. Občas si tak pomyslím, že by sa možno zišlo viac rôznych aktivít, takých, čo by deti poriadne vtiahli a dali im pocítiť, že sú súčasťou niečoho väčšieho. Niekedy sa mi zdá, že učivo idú dopredu tak nejak... plynule, ale možno nie vždy takým spôsobom, aby ich to úplne pohltilo a rozprúdilo v nich tú iskru objavovania. Nie je to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, to určite nie, ale proste to tam občas pôsobí tak trocha školsky v tom zmysle, že je to skôr o odovzdávaní informácií, než o nejakej živej diskusii a objavovaní. Napriek tomu všetkému je to škola, ktorá plní svoj účel a robí to s veľkým srdcom. Pre deti, ktoré sú v podobnej situácii ako moja dcéra, je to naozaj požehnanie mať takéto miesto, kde sa môžu vzdelávať bez zbytočného stresu a v pochopení. Je to iné, to áno, ale dôležité.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som sa prvýkrát dozvedela, že dcéra bude musieť chodiť do školy pri zdravotníckom zariadení v Kežmarku, priznám sa, mala som taký divný pocit. Človek si predstavuje klasickú školu, plnú detí, zvonenie a tak, a toto je predsa len iné. Ale musím povedať, že obavy sa dosť rýchlo rozplynuli, aj keď nie všetko je tam úplne ružové, ako sa hovorí. Čo mi naozaj udrelo do očí, je ten prístup učiteľov. Majú tam fakt svätú trpezlivosť a neuveriteľné pochopenie. Dcéra má svoje dni, kedy jej nie je dobre a nemôže sa sústrediť, a nikdy som necítila, že by na ňu niekto tlačil alebo ju odsudzoval. Vedia, že deti sú tam z rôznych dôvodov, a berú ohľad na každý jeden zdravotný stav. Je to na nezaplatenie, keď viete, že vaše dieťa nie je len číslo v triede, ale má tam skutočnú podporu. Triedy sú tam malé, čo je podľa mňa obrovské plus. Moja malá sa tam necíti stratená a dostane sa jej fakt veľa pozornosti, čo by v bežnej škole s tridsiatimi žiakmi bolo asi nemožné. Na druhej strane, občas mám pocit, že to prostredie je až príliš tiché. Rozumiem, že to je dané tým, kde sa škola nachádza, ale občas mi chýba ten normálny detský ruch, krik a to zdravé bláznenie, čo patrí k školským prestávkam. Je to tam také komornejšie, čo je pre niektoré deti super, pre iné zas možno trochu smutné. Občas si tak pomyslím, že by sa možno zišlo viac rôznych aktivít, takých, čo by deti poriadne vtiahli a dali im pocítiť, že sú súčasťou niečoho väčšieho. Niekedy sa mi zdá, že učivo idú dopredu tak nejak&#8230; plynule, ale možno nie vždy takým spôsobom, aby ich to úplne pohltilo a rozprúdilo v nich tú iskru objavovania. Nie je to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, to určite nie, ale proste to tam občas pôsobí tak trocha školsky v tom zmysle, že je to skôr o odovzdávaní informácií, než o nejakej živej diskusii a objavovaní. Napriek tomu všetkému je to škola, ktorá plní svoj účel a robí to s veľkým srdcom. Pre deti, ktoré sú v podobnej situácii ako moja dcéra, je to naozaj požehnanie mať takéto miesto, kde sa môžu vzdelávať bez zbytočného stresu a v pochopení. Je to iné, to áno, ale dôležité.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
