<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ pri zdravotníckom zariadení Andreja Žarnova 11, Trnava	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-pri-zdravotnickom-zariadeni-andreja-zarnova-11-trnava/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-pri-zdravotnickom-zariadeni-andreja-zarnova-11-trnava/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:56:29 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Domka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-pri-zdravotnickom-zariadeni-andreja-zarnova-11-trnava/#comment-9053</link>

		<dc:creator><![CDATA[Domka]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 23 Sep 2025 18:49:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-pri-zdravotnickom-zariadeni-andreja-zarnova-11-trnava/#comment-9053</guid>

					<description><![CDATA[Keď sme sa dozvedeli, že moja dcéra bude potrebovať dlhší pobyt v nemocnici, bola som z toho úplne hotová. Jedna z prvých vecí, čo mi napadla okrem jej zdravia, bola škola – ako to doženieme, ako bude fungovať, proste celé zle. Potom nám ale povedali o tejto základnej škole pri zdravotníckom zariadení Andreja Žarnova v Trnave a bola to pre mňa obrovská úľava, fakt, akoby mi spadol kameň zo srdca. Už len tá vedomosť, že niečo také existuje a deti nemusia úplne vypadnúť z vyučovania, je super. Pani učiteľky tam sú neskutočne trpezlivé a chápavé, mám pocit, že pre ne to nie je len práca, ale skôr poslanie. Moja dcéra niekedy nemala silu na dlhé hodiny, alebo ju niečo bolelo, a vždy sa k nej správali s takou jemnosťou a ústretovosťou. Nejde tam o to, aby dieťa muselo niečo prebrať za každú cenu, ale skôr, aby si udržalo kontakt so školou a nevypadlo úplne z rytmu. Videla som, ako sa individuálne venovali deťom, či už jednotlivo pri posteli, alebo v malých skupinkách. Vždy sa snažili prispôsobiť tempo a obsah tomu, ako sa dieťa cítilo. Nechceli nikoho preťažiť, čo bolo pre mňa ako rodiča veľmi dôležité. Dojalo ma, že aj napriek všetkému, čo tam deti prežívajú, sa snažia vytvoriť normálne, pokojné prostredie. Pre moju dcéru to bolo dôležité, lebo aspoň na chvíľu zabudla, že je v nemocnici a mohla sa venovať niečomu normálnemu. Necítila som, že by tam bol nejaký dril alebo stres z testov. Skôr mi to prišlo ako taká podpora, aby sa deti cítili dobre a zároveň sa niečo naučili. Pani učiteľky sú naozaj pripravené, nebolo to tak, že by len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili učiť a vysvetľovať, aj keď to bolo ťažké. Jasné, nedá sa to porovnávať s klasickou základkou. Občas mi chýbalo, že nemajú toľko rôznych krúžkov alebo extra aktivít, aké sú bežné v klasických školách. Viem, že to je kvôli prostrediu a podmienkam, ktoré tam sú, a chápem, že to asi ani inak nejde. Taktiež, ak by mala dcéra nejaké veľmi špecifické požiadavky na učiteľa v nejakom úplne netradičnom predmete, asi by to bolo zložitejšie. Ale na to hlavné, čo potrebovala – mať pocit, že patrí do školy a že na ňu nikto nezabudol – na to bola táto škola pri zdravotníckom zariadení naozaj perfektná. Som vďačná, že existuje a že tam pracujú takí ľudia.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď sme sa dozvedeli, že moja dcéra bude potrebovať dlhší pobyt v nemocnici, bola som z toho úplne hotová. Jedna z prvých vecí, čo mi napadla okrem jej zdravia, bola škola – ako to doženieme, ako bude fungovať, proste celé zle. Potom nám ale povedali o tejto základnej škole pri zdravotníckom zariadení Andreja Žarnova v Trnave a bola to pre mňa obrovská úľava, fakt, akoby mi spadol kameň zo srdca. Už len tá vedomosť, že niečo také existuje a deti nemusia úplne vypadnúť z vyučovania, je super. Pani učiteľky tam sú neskutočne trpezlivé a chápavé, mám pocit, že pre ne to nie je len práca, ale skôr poslanie. Moja dcéra niekedy nemala silu na dlhé hodiny, alebo ju niečo bolelo, a vždy sa k nej správali s takou jemnosťou a ústretovosťou. Nejde tam o to, aby dieťa muselo niečo prebrať za každú cenu, ale skôr, aby si udržalo kontakt so školou a nevypadlo úplne z rytmu. Videla som, ako sa individuálne venovali deťom, či už jednotlivo pri posteli, alebo v malých skupinkách. Vždy sa snažili prispôsobiť tempo a obsah tomu, ako sa dieťa cítilo. Nechceli nikoho preťažiť, čo bolo pre mňa ako rodiča veľmi dôležité. Dojalo ma, že aj napriek všetkému, čo tam deti prežívajú, sa snažia vytvoriť normálne, pokojné prostredie. Pre moju dcéru to bolo dôležité, lebo aspoň na chvíľu zabudla, že je v nemocnici a mohla sa venovať niečomu normálnemu. Necítila som, že by tam bol nejaký dril alebo stres z testov. Skôr mi to prišlo ako taká podpora, aby sa deti cítili dobre a zároveň sa niečo naučili. Pani učiteľky sú naozaj pripravené, nebolo to tak, že by len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili učiť a vysvetľovať, aj keď to bolo ťažké. Jasné, nedá sa to porovnávať s klasickou základkou. Občas mi chýbalo, že nemajú toľko rôznych krúžkov alebo extra aktivít, aké sú bežné v klasických školách. Viem, že to je kvôli prostrediu a podmienkam, ktoré tam sú, a chápem, že to asi ani inak nejde. Taktiež, ak by mala dcéra nejaké veľmi špecifické požiadavky na učiteľa v nejakom úplne netradičnom predmete, asi by to bolo zložitejšie. Ale na to hlavné, čo potrebovala – mať pocit, že patrí do školy a že na ňu nikto nezabudol – na to bola táto škola pri zdravotníckom zariadení naozaj perfektná. Som vďačná, že existuje a že tam pracujú takí ľudia.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
