Od: Iveta

Iveta — Thu, 13 Feb 2025 15:21:00 +0000

Vieš, ak mám byť úprimná, keď si spomeniem na tú školu pri reedukačnom centre v Prílepskej, mám taký zvláštny pocit. Pre mňa to nebolo ako bežná základka, to je jasné. Ale tak, snažím sa spomenúť si na to dobré aj na to, čo mi tam liezlo na nervy. Na jednej strane, čo si naozaj cením, bolo to, že nás nebolo v triedach veľa. To malo svoje výhody, lebo učitelia sa ti vedeli venovať viac individuálne. Necítila som sa ako jedna z mnohých, ale skôr, že vidia teba a tvoje potreby. Mali tam takých ľudí, ktorí sa naozaj snažili pochopiť, čím si prechádzame a prečo sme tam. Niektorí pedagógovia boli fakt super, vedeli si nájsť cestu, ako nás zaujať a ukázať, že sa to dá aj inak. Niekedy sme robili aj veci, čo neboli úplne klasická výučba, ale skôr nám pomáhali s takými bežnými životnými vecami, čo mi prišlo celkom fajn. Na druhej strane, celkové prostredie bolo dosť náročné, to sa nedá poprieť. Predsa len, stretávajú sa tam rôzni ľudia a občas to tam vrelo. Stalo sa, že sa nedalo sústrediť, lebo niekto stále vyrušoval alebo provokoval. Niekedy som mala pocit, že polovica triedy len čaká na zvonenie a kašle na všetko. To potom demotivovalo aj tých, čo sa snažili. Takisto, občas sa zdalo, že niektorí učitelia to už asi vzdali a bolo to tak, že nám len púšťali filmy, aby zabili čas, namiesto toho, aby sa nám naozaj venovali. A teda, nebolo to bohviečo, keď si chcela ísť na nejaký krúžok alebo sa venovať niečomu špeciálnemu, lebo tých možností tam proste veľa nebolo. Mala som pocit, že akoby sme boli tak trochu odrezaní od ostatného sveta a toho, čo zažívajú bežní žiaci na iných školách. Bolo to tam jednoducho iné a nie vždy to bolo pre mňa ľahké prijať.

Komentáre k ZŠ pri Reedukačnom centre Prílepská 6, Zlaté Moravce

Od: Iveta