Od: Katrin

Katrin — Tue, 14 Oct 2025 19:52:00 +0000

Ja, ako mama, som bola na začiatku dosť nervózna, keď sme riešili, kam pôjde naša malá do školy. Predsa len, vybrať takúto špecializovanú školu, a ešte aj s internátom, nie je len tak. Ale viem, že sme pre ňu chceli to najlepšie a hlavne, aby sa tam cítila fajn, nie ako nejaký mimozemšťan medzi deťmi, ktoré ju nechápu. Čo sa týka samotnej školy, mám pocit, že tie tety učiteľky sa naozaj snažia. Vidno, že vedia, ako na naše detičky a že s nimi majú fakt trpezlivosť. To, že sa tam rozpráva nielen ústne, ale aj posunkami, je pre mňa obrovská úľava. Dcéra sa tam konečne môže normálne dorozumieť a nemusí sa báť, že ju niekto nepochopí alebo sa jej bude smiať. Páči sa mi, že sa tam venujú aj takej tej rečovej stránke, nie je to len o bifľovaní. Niekedy mám ale pocit, že by sa dalo ísť možno aj trošku viac do hĺbky, alebo že niektoré hodiny sú skôr také, no, niekedy sa mi zdá, že polovica triedy už len čaká na zvonenie. Ale na druhej strane, nebolo to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, to zas nie. Snažia sa, aby mali deti motiváciu. Čo sa internátu týka, tam je to taká samostatná kapitola. Je to super, že tam má dcéra kamošky, ktoré sú na tom podobne ako ona a že je tam o ňu postarané. Vidím, že tam majú aj nejaké krúžky, občas niečo kreatívne robia, alebo idú von, čo je fajn, aby len nesedeli na izbách. Je to také bezpečné prostredie a ja som kľudnejšia, keď viem, že je tam pod dozorom. Niekedy sa mi ale zdá, že tie budovy by už fakt potrebovali nejakú poriadnu rekonštrukciu. Vieš, také tie staré okná, sem-tam oprýskaná stena, to vidieť všade. A tá strava… no, dcéra mi občas rozpráva, že to nie je žiadna sláva. Občas si pýta balíčky s niečím dobrým, lebo im to tam moc nechutí. Ale zas na druhej strane, nemôžem čakať žiadne michelinské hviezdy v školskej jedálni, to by som bola naivná. Mám pocit, že škola aj internát vytvárajú pre deti takú svoju vlastnú bublinu, kde sa cítia pochopené a v bezpečí. To je ich najväčšie plus. Je tam taká rodinná atmosféra, kde sa navzájom poznajú a podporujú. Aj keď viem, že život tam nie je úplne bez chýb a občas by som si priala, aby sa niektoré veci robili inak alebo aby sa investovalo viac do vybavenia, stále som rada, že tam naša dcéra chodí. Myslím, že jej to pomáha nájsť si svoje miesto a vyrovnať sa s tým, že je iná, ale zároveň vie, že nie je sama. Tiež vidím, že ju to posúva dopredu v komunikácii a to je pre mňa kľúčové.

Komentáre k ZŠ pre žiakov so sluchovým postihnutím Gejzu Slaninku internátna inte Hrdličkova, Bratislava

Od: Katrin