Od: Verka

Verka — Fri, 18 Jul 2025 14:12:00 +0000

Pamätám si, keď som prvýkrát prišla na Budovateľskú vo Vranove, bolo to pre mňa také nové, iné ako normálne školy, na ktoré som bola zvyknutá. Hneď mi padol do oka taký ten rodinný pocit, vieš? Necítila som sa tam ako nejaké číslo, ale skôr ako súčasť niečoho, kde sa naozaj starajú. Učitelia a celý personál, sestričky aj vychovávateľky, mali fakt svätú trpezlivosť. To sa len tak nevidí. Niekedy sme boli fakt ťažkí oriešok, ale nikdy som necítila, že by sa na nás hnevali alebo to vzdávali. Skôr naopak, vždy sa snažili nájsť nejakú cestu, ako nám niečo vysvetliť alebo ako nás motivovať. To bolo super, lebo sa mi zdalo, že im na nás naozaj záleží, nielen že si tam odrobia svoj čas a idú domov. Čo sa týka samotného učenia, nebolo to len také, že by nám púšťali filmy, aby zabili čas, to vôbec nie. Snažili sa prispôsobiť výuku nám, aj keď to asi nebolo vždy ľahké. Samozrejme, boli hodiny, kde som sa nudila, to je jasné, polovica triedy občas len tak sedela a čakala na zvonenie, ale to je asi všade. Ale veľakrát to bolo aj fakt zaujímavé, hlavne keď sme mali nejaké praktické veci alebo keď nám rozprávali o tom, ako veci fungujú v reálnom živote, čo mi prišlo fakt dôležité. No a tie rehabilitácie, to bola kapitola sama o sebe. Niekedy to bolo peklo, lebo to bolelo alebo to bolo únavné, ale mám pocit, že vďaka nim som sa fakt zlepšila. Mali sme tam super ľudí, ktorí vedeli, čo robia a ako nás povzbudiť, aj keď sme už nemohli. To je na nezaplatenie, lebo tam som videla, že sa na mňa myslí komplexne, nielen na to, aby som vedela matiku, ale aj aby som sa lepšie cítila. Ale zas na druhej strane, niekedy mi prišlo, že by sme potrebovali viac moderných pomôcok. Tie, čo tam boli, si pamätám už z čias, keď som bola úplne maličká. Je mi jasné, že to asi nie je len tak, ale predsa len, keby sme mali novšie veci, možno by sme sa aj lepšie učili alebo rehabilitovali. A občas mi tiež chýbali nejaké krúžky alebo aktivity, ktoré by nás viac spojili s ‚normálnym‘ svetom. Cítila som sa tam tak trochu v bubline a bála som sa, ako to bude, keď z tej bubliny vyjdem a budem musieť fungovať vonku, bez tej opory. Celkovo to tam bolo určite lepšie ako som si myslela, že bude. Dalo mi to veľa a som vďačná za ľudí, ktorí sa nám tam venovali a za to, ako ma tam prijali. Len škoda, že tie možnosti sú niekedy také obmedzené, ale to asi nie je vina len školy, to je skôr taký celoslovenský problém, mám pocit.

Komentáre k ZŠ pre žiakov s telesným postihnutím Budovateľská 1309, Vranov nad Topľou

Od: Verka