<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ pre žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou J. Fabiniho 3, Spišská Nová Ves	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-pre-ziakov-s-narusenou-komunikacnou-schopnostou-j-fabiniho-3-spisska-nova-ves/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-pre-ziakov-s-narusenou-komunikacnou-schopnostou-j-fabiniho-3-spisska-nova-ves/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:56:15 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Miruška		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-pre-ziakov-s-narusenou-komunikacnou-schopnostou-j-fabiniho-3-spisska-nova-ves/#comment-9039</link>

		<dc:creator><![CDATA[Miruška]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 25 Aug 2025 19:31:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-pre-ziakov-s-narusenou-komunikacnou-schopnostou-j-fabiniho-3-spisska-nova-ves/#comment-9039</guid>

					<description><![CDATA[Takže, ak mám povedať, ako to tam vidím ja, tak poviem, že to je také... no, špecifické miesto. Keď som tam prvýkrát prišla, mala som taký divný pocit, lebo to nebola taká tá klasická veľká škola, čo poznáme. Ale rýchlo som si zvykla na to, že tam je všetko akosi viac... po našom. Hlavne mi fakt pomohlo, že triedy sú menšie. To je obrovská výhoda, lebo som nemala pocit, že som len jedna z tridsiatich a že si ma nikto nevšíma. Tu sa s tebou tety učiteľky naozaj rozprávali a snažili sa pochopiť, čo mi nejde, alebo s čím mám aký problém. Mala som pocit, že tie logopedické hodiny, čo sme tam mali, boli fakt super. Niežeby som sa zrazu naučila rozprávať ako z knižky, to jasné že nie, ale cítila som taký posun. A hlavne, čo je podľa mňa dôležité, tety logopedičky boli fakt trpezlivé a chápavé. Niekedy mi to išlo na nervy, keď sme dookola opakovali to isté, ale potom som si uvedomila, že to fakt treba a že mi to pomáha. A tiež, mám pocit, že tam vedia vytvoriť takú priateľskú atmosféru. Necítila som sa tam ako nejaký iný žiak, lebo všetci tam boli tak trochu iní a to bolo fajn, človek si tam nájde kamošov, ktorí rozumejú. Na druhej strane, aby som bola úprimná, občas to tam bolo aj dosť... nudné. Alebo teda, niekedy som mala pocit, že sa mi niektoré veci opakujú donekonečna a že by som už chcela ísť ďalej, ale museli sme čakať na ostatných. Nie vždy sa im podarilo, aby sa každý zabavil a zároveň aj niečo naučil. A občas mi prišlo, že to vybavenie tam už nie je najnovšie. Akože, veď čo, hlavne že sú dobrí ľudia, ale sem-tam by sa zišli aj nejaké modernejšie pomôcky, aby tie hodiny boli zaujímavejšie. Niekedy som mala pocit, že niektoré tie cvičenia sú už fakt zastarané a že by sa s tým dalo pracovať aj inak, kreatívnejšie. No a ešte čo sa týka takých tých celoškolských vecí, tak nebolo to tak, že by sme stále len sedeli v laviciach. Občas sme mali aj nejaké výlety alebo akcie, čo bolo super, lebo sa človek odreagoval a videl, že aj škola môže byť zábavná. Ale zdá sa mi, že by toho mohlo byť aj viac. Že tam chýbajú možno nejaké krúžky, kde by si každý našiel to svoje, nielen tie povinné veci. Ale celkovo mám taký pocit, že tam naozaj robia, čo môžu, aby nám pomohli a aby sme sa cítili dobre. Nie je to dokonalé, ako nikde, ale snažia sa.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže, ak mám povedať, ako to tam vidím ja, tak poviem, že to je také&#8230; no, špecifické miesto. Keď som tam prvýkrát prišla, mala som taký divný pocit, lebo to nebola taká tá klasická veľká škola, čo poznáme. Ale rýchlo som si zvykla na to, že tam je všetko akosi viac&#8230; po našom. Hlavne mi fakt pomohlo, že triedy sú menšie. To je obrovská výhoda, lebo som nemala pocit, že som len jedna z tridsiatich a že si ma nikto nevšíma. Tu sa s tebou tety učiteľky naozaj rozprávali a snažili sa pochopiť, čo mi nejde, alebo s čím mám aký problém. Mala som pocit, že tie logopedické hodiny, čo sme tam mali, boli fakt super. Niežeby som sa zrazu naučila rozprávať ako z knižky, to jasné že nie, ale cítila som taký posun. A hlavne, čo je podľa mňa dôležité, tety logopedičky boli fakt trpezlivé a chápavé. Niekedy mi to išlo na nervy, keď sme dookola opakovali to isté, ale potom som si uvedomila, že to fakt treba a že mi to pomáha. A tiež, mám pocit, že tam vedia vytvoriť takú priateľskú atmosféru. Necítila som sa tam ako nejaký iný žiak, lebo všetci tam boli tak trochu iní a to bolo fajn, človek si tam nájde kamošov, ktorí rozumejú. Na druhej strane, aby som bola úprimná, občas to tam bolo aj dosť&#8230; nudné. Alebo teda, niekedy som mala pocit, že sa mi niektoré veci opakujú donekonečna a že by som už chcela ísť ďalej, ale museli sme čakať na ostatných. Nie vždy sa im podarilo, aby sa každý zabavil a zároveň aj niečo naučil. A občas mi prišlo, že to vybavenie tam už nie je najnovšie. Akože, veď čo, hlavne že sú dobrí ľudia, ale sem-tam by sa zišli aj nejaké modernejšie pomôcky, aby tie hodiny boli zaujímavejšie. Niekedy som mala pocit, že niektoré tie cvičenia sú už fakt zastarané a že by sa s tým dalo pracovať aj inak, kreatívnejšie. No a ešte čo sa týka takých tých celoškolských vecí, tak nebolo to tak, že by sme stále len sedeli v laviciach. Občas sme mali aj nejaké výlety alebo akcie, čo bolo super, lebo sa človek odreagoval a videl, že aj škola môže byť zábavná. Ale zdá sa mi, že by toho mohlo byť aj viac. Že tam chýbajú možno nejaké krúžky, kde by si každý našiel to svoje, nielen tie povinné veci. Ale celkovo mám taký pocit, že tam naozaj robia, čo môžu, aby nám pomohli a aby sme sa cítili dobre. Nie je to dokonalé, ako nikde, ale snažia sa.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
