Od: Iva

Iva — Thu, 13 Mar 2025 21:05:00 +0000

Keď som pre môjho syna hľadala školu, ktorá by chápala jeho špecifické potreby, tak som, samozrejme, natrafila aj na túto špeciálnu základnú školu na Mičurovej v Bytči. Na začiatku som bola plná nádejí, veď predsa, je to škola zameraná priamo na deti s autizmom, takže som si myslela, že tam bude všetko tip-top. Mám pocit, že niektorí ľudia, čo tam pracujú, sú naozaj úžasní. Videla som, ako sa snažia a idú do toho s celým srdcom, hlavne niektoré asistentky a pár učiteliek. Tie vedia s deťmi naozaj pracovať, majú nekonečnú trpezlivosť a dokážu sa prispôsobiť. Keď som videla, ako sa môj syn teší na konkrétnu pani učiteľku, to ma vždy hrialo pri srdci, lebo vedieť, že sa tam cíti aspoň čiastočne v pohode, je pre mňa ako rodiča nesmierne dôležité. Nechceli sme, aby to bol pre neho stres. Snažia sa tam vytvárať bezpečné prostredie, to sa im musí nechať. Ale potom sú tu aj tie, povedzme to, menej ružové veci. Zdalo sa mi, že personál, hlavne tie asistentky, sa tam niekedy menil až príliš často. Pre naše deti je stabilita strašne dôležitá a keď sa im každú chvíľu zmení tvár, na ktorú sú zvyknuté, je to proste celé zle. Trvá, kým si zvyknú na jedného človeka, a potom znova odznova. Cítila som, že tam bol síce snaha, ale občas to proste nestačilo, akoby tam chýbala taká jednotná línia alebo jasná vízia. Niekedy som si hovorila, či to má vôbec zmysel, keď sa niečo rozbehne a hneď sa to zase pokazí zmenou personálu. Ďalšia vec, čo mi tak trochu vadila, bola komunikácia s rodičmi. Niekedy som si pripadala, akoby som si musela všetko pýtať sama a dozvedieť sa dôležité veci skôr náhodou. Chápem, že majú veľa práce, ale mať neustály prehľad o tom, čo sa s mojím dieťaťom v škole deje, je pre mňa kľúčové. Niekedy som mala pocit, že sme len takí pasívni príjemcovia informácií, ak vôbec nejakých. Tiež som si všimla, že občas sa niektoré aktivity opakovali až príliš často, a deti sa proste nudili, len tak sedeli a čakali na koniec hodiny. Nehovorím, že by nám tam púšťali filmy, aby zabili čas, to určite nie, ale chýbala mi tam občas taká iskra, niečo, čo by ich fakt chytilo a motivovalo. Celkovo je to taký mix pocitov. Na jednej strane vidím obrovské úsilie a srdce niektorých ľudí, na druhej strane sú tam veci, ktoré by sa mohli určite zlepšiť, aby to bolo pre naše deti naozaj to najlepšie možné prostredie.

Komentáre k ZŠ pre žiakov s autizmom Mičurova 364/1, Bytča

Od: Iva