<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ pre žiakov s autizmom Lomonosovova 8, Trnava	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-pre-ziakov-s-autizmom-lomonosovova-8-trnava/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-pre-ziakov-s-autizmom-lomonosovova-8-trnava/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:53:34 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Veronika		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-pre-ziakov-s-autizmom-lomonosovova-8-trnava/#comment-8847</link>

		<dc:creator><![CDATA[Veronika]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 29 May 2025 20:36:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-pre-ziakov-s-autizmom-lomonosovova-8-trnava/#comment-8847</guid>

					<description><![CDATA[Keď sme riešili školu pre nášho drobca, ZŠ pre žiakov s autizmom na Lomonosovovej mi prišla ako najlepšia možnosť. Bola som plná nádeje, že práve tu nájde to správne prostredie, kde mu budú rozumieť a kde sa naozaj posunie. Predsa len, je to špeciálna škola, takže som si myslela, že tu bude všetko nastavené presne pre ich potreby. Na začiatku som mala super pocit z toho, ako sa snažia prispôsobiť každému dieťatku. Všimla som si, že učitelia sú naozaj trpezliví, čo je pri deťoch s autizmom absolútny základ. Nie je to sranda, vyžaduje to kopec energie a pochopenia, a to som tam videla. Synček sa mi zdal spokojnejší, menej frustrovaný a dokonca začal viac komunikovať, aj keď po svojom. Bolo vidieť, že sa snažia nájsť cestu ku každému, čo je úžasné, lebo viem, že to nie je vždy ľahké. Nekričali na neho, ale vždy sa snažili nájsť, čo ho baví, aby sa učil cez hru. Nezažila som, že by mi len púšťali filmy, aby si oddýchli, naopak, vždy niečo vymýšľali. Na druhej strane, mám pocit, že priestory sú dosť stiesnené. Niekedy sa mi zdalo, že sú triedy plné a deťom chýba priestor na voľnejší pohyb, čo je pre niektoré naše deti dosť dôležité na vypustenie pary. A tiež ten hluk, keď je tam viac detí pohromade, to môže byť pre niektorých naozaj náročné. Zdá sa mi, že aj keď sa snažia, tie steny sú tam dosť tenké a na chodbách je dosť rušno, čo synovi, ktorý je citlivý na zvuky, moc nepomáhalo. Občas som mala taký pocit, že by sa dalo robiť viac aj mimo samotného učenia. Chýbalo mi tam možno viac nejakých krúžkov alebo aktivít, ktoré by ich aj po škole nejako stimulovali, alebo im pomáhali rozvíjať iné zručnosti. Proste, aby to nebolo len o tom sedení v triede. Viem, že sú špecifické deti, ale zas si myslím, že by im prospelo aj niečo navyše, čo by ich vytrhlo z rutiny. Tiež som si všimla, že sa to dosť líši od toho, ku komu sa dieťa dostane. Niektorí učitelia sú proste úžasní, iní akoby ešte hľadali tú správnu cestu, a to som si myslela, že v takejto škole to bude už všetko perfektne zladené. Alebo možno je to len môj pocit, lebo každý rodič si praje to najlepšie. Celkovo je to tak, že vidím, že sa snažia, ale vždy sa nájdu veci, ktoré by sa mohli zlepšiť. Myslím si, že pre mnohé deti je to dobrá voľba, ale treba rátať s tým, že nie všetko je ružové a že aj tu sú veci, nad ktorými treba ešte popracovať.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď sme riešili školu pre nášho drobca, ZŠ pre žiakov s autizmom na Lomonosovovej mi prišla ako najlepšia možnosť. Bola som plná nádeje, že práve tu nájde to správne prostredie, kde mu budú rozumieť a kde sa naozaj posunie. Predsa len, je to špeciálna škola, takže som si myslela, že tu bude všetko nastavené presne pre ich potreby. Na začiatku som mala super pocit z toho, ako sa snažia prispôsobiť každému dieťatku. Všimla som si, že učitelia sú naozaj trpezliví, čo je pri deťoch s autizmom absolútny základ. Nie je to sranda, vyžaduje to kopec energie a pochopenia, a to som tam videla. Synček sa mi zdal spokojnejší, menej frustrovaný a dokonca začal viac komunikovať, aj keď po svojom. Bolo vidieť, že sa snažia nájsť cestu ku každému, čo je úžasné, lebo viem, že to nie je vždy ľahké. Nekričali na neho, ale vždy sa snažili nájsť, čo ho baví, aby sa učil cez hru. Nezažila som, že by mi len púšťali filmy, aby si oddýchli, naopak, vždy niečo vymýšľali. Na druhej strane, mám pocit, že priestory sú dosť stiesnené. Niekedy sa mi zdalo, že sú triedy plné a deťom chýba priestor na voľnejší pohyb, čo je pre niektoré naše deti dosť dôležité na vypustenie pary. A tiež ten hluk, keď je tam viac detí pohromade, to môže byť pre niektorých naozaj náročné. Zdá sa mi, že aj keď sa snažia, tie steny sú tam dosť tenké a na chodbách je dosť rušno, čo synovi, ktorý je citlivý na zvuky, moc nepomáhalo. Občas som mala taký pocit, že by sa dalo robiť viac aj mimo samotného učenia. Chýbalo mi tam možno viac nejakých krúžkov alebo aktivít, ktoré by ich aj po škole nejako stimulovali, alebo im pomáhali rozvíjať iné zručnosti. Proste, aby to nebolo len o tom sedení v triede. Viem, že sú špecifické deti, ale zas si myslím, že by im prospelo aj niečo navyše, čo by ich vytrhlo z rutiny. Tiež som si všimla, že sa to dosť líši od toho, ku komu sa dieťa dostane. Niektorí učitelia sú proste úžasní, iní akoby ešte hľadali tú správnu cestu, a to som si myslela, že v takejto škole to bude už všetko perfektne zladené. Alebo možno je to len môj pocit, lebo každý rodič si praje to najlepšie. Celkovo je to tak, že vidím, že sa snažia, ale vždy sa nájdu veci, ktoré by sa mohli zlepšiť. Myslím si, že pre mnohé deti je to dobrá voľba, ale treba rátať s tým, že nie všetko je ružové a že aj tu sú veci, nad ktorými treba ešte popracovať.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
