<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ pre žiakov s autizmom Breziny 256, Prakovce	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-pre-ziakov-s-autizmom-breziny-256-prakovce/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-pre-ziakov-s-autizmom-breziny-256-prakovce/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:55:49 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Michala		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-pre-ziakov-s-autizmom-breziny-256-prakovce/#comment-9001</link>

		<dc:creator><![CDATA[Michala]]></dc:creator>
		<pubDate>Sat, 23 Aug 2025 21:43:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-pre-ziakov-s-autizmom-breziny-256-prakovce/#comment-9001</guid>

					<description><![CDATA[No, poviem ti, že vybrať školu pre dieťa, keď máš doma drobca s autizmom, to je fakt oriešok. Ja som sa teda dosť natrápila, kým som narazila na túto školu v Prakovciach na Brezinách. Nechcela som, aby sa môj synček trápil v bežnej triede, kde na neho nikto nebude mať čas a nebude mu rozumieť. Hneď na začiatku, keď som tam volala a potom aj bola osobne, som mala pocit, že tam vedia, o čom hovoria. Už len to, že je to škola špeciálne pre tieto deti, je obrovská výhoda. Nemáš ten strach, že bude tvoje dieťa vystavené posmeškom alebo nepochopeniu. Učitelia, alebo teda celkovo personál, sa mi zdal naozaj veľmi trpezlivý a taký ľudský. Vieš, necítila som sa tam ako na úrade, ale skôr ako na mieste, kde sa ti snažia pomôcť. Majú naozaj premyslené, ako k deťom pristupovať, lebo vedia, že každý jeden je iný a potrebuje niečo iné. Nie je to také to všetci rovnako, ale skôr sa snažia prispôsobiť tomu, čo dieťa potrebuje. Mám pocit, že si tam deti naozaj zvyknú na nejakú rutinu, ktorá im dáva pocit bezpečia, a to je pre neho tak dôležité. Ale zase, človek si vždy nájde aj niečo, čo by mohlo byť lepšie, že? Aj keď sa snažia, ako vedia, je to predsa len staršia budova. Niekedy sa mi zdá, že by sa zišlo trošku viac moderných pomôcok, alebo možno také tie špeciálne miestnosti, kde by si deti mohli oddýchnuť alebo sa niečomu venovať v úplnom kľude, čo by bolo úplne super. Viem, že asi na to nemajú toľko financií, koľko by si možno aj oni želali, ale občas mi to tak vŕta v hlave, že by to mohlo posunúť úroveň školy ešte vyššie. A hoci tam majú tých špecialistov dosť, niekedy sa mi zdá, že by sa zišlo možno ešte viac priamej individuálnej podpory napríklad od logopéda alebo psychológa, tak aby to bolo fakt intenzívne a pravidelné pre každé dieťa, ktoré to naozaj potrebuje. Nie že by sa nesnažili, ale proste to je tak, že by to chcelo asi viac rúk. Celkovo ale musím povedať, že som rada, že tam synček chodí. Doma mám vždy pocit, že sa niečo nové naučil, alebo aspoň mal dobrý deň, čo predtým v iných situáciách vôbec nebolo samozrejmosťou. Je to taká istota, že je tam v dobrých rukách a medzi ľuďmi, ktorí mu rozumejú.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>No, poviem ti, že vybrať školu pre dieťa, keď máš doma drobca s autizmom, to je fakt oriešok. Ja som sa teda dosť natrápila, kým som narazila na túto školu v Prakovciach na Brezinách. Nechcela som, aby sa môj synček trápil v bežnej triede, kde na neho nikto nebude mať čas a nebude mu rozumieť. Hneď na začiatku, keď som tam volala a potom aj bola osobne, som mala pocit, že tam vedia, o čom hovoria. Už len to, že je to škola špeciálne pre tieto deti, je obrovská výhoda. Nemáš ten strach, že bude tvoje dieťa vystavené posmeškom alebo nepochopeniu. Učitelia, alebo teda celkovo personál, sa mi zdal naozaj veľmi trpezlivý a taký ľudský. Vieš, necítila som sa tam ako na úrade, ale skôr ako na mieste, kde sa ti snažia pomôcť. Majú naozaj premyslené, ako k deťom pristupovať, lebo vedia, že každý jeden je iný a potrebuje niečo iné. Nie je to také to všetci rovnako, ale skôr sa snažia prispôsobiť tomu, čo dieťa potrebuje. Mám pocit, že si tam deti naozaj zvyknú na nejakú rutinu, ktorá im dáva pocit bezpečia, a to je pre neho tak dôležité. Ale zase, človek si vždy nájde aj niečo, čo by mohlo byť lepšie, že? Aj keď sa snažia, ako vedia, je to predsa len staršia budova. Niekedy sa mi zdá, že by sa zišlo trošku viac moderných pomôcok, alebo možno také tie špeciálne miestnosti, kde by si deti mohli oddýchnuť alebo sa niečomu venovať v úplnom kľude, čo by bolo úplne super. Viem, že asi na to nemajú toľko financií, koľko by si možno aj oni želali, ale občas mi to tak vŕta v hlave, že by to mohlo posunúť úroveň školy ešte vyššie. A hoci tam majú tých špecialistov dosť, niekedy sa mi zdá, že by sa zišlo možno ešte viac priamej individuálnej podpory napríklad od logopéda alebo psychológa, tak aby to bolo fakt intenzívne a pravidelné pre každé dieťa, ktoré to naozaj potrebuje. Nie že by sa nesnažili, ale proste to je tak, že by to chcelo asi viac rúk. Celkovo ale musím povedať, že som rada, že tam synček chodí. Doma mám vždy pocit, že sa niečo nové naučil, alebo aspoň mal dobrý deň, čo predtým v iných situáciách vôbec nebolo samozrejmosťou. Je to taká istota, že je tam v dobrých rukách a medzi ľuďmi, ktorí mu rozumejú.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
