<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Pokroková 199, Krásnohorské Podhradie	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-pokrokova-199-krasnohorske-podhradie/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-pokrokova-199-krasnohorske-podhradie/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:47:39 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Katka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-pokrokova-199-krasnohorske-podhradie/#comment-7901</link>

		<dc:creator><![CDATA[Katka]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 09 Oct 2025 16:07:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-pokrokova-199-krasnohorske-podhradie/#comment-7901</guid>

					<description><![CDATA[Keď som riešila, kam pôjde naša malá do školy, samozrejme, ZŠ Pokroková v Krásnohorskom Podhradí bola prvá voľba, lebo je to predsa len tu, blízko. Mala som aj nejaké referencie od známych, aj keď, vieš, každý má iné skúsenosti. Keď to tak celkovo zhodnotím, mám z toho takej všelijaký pocit. Na jednej strane je vidieť, že niektorí učitelia to naozaj robia srdcom. Myslím tým, že sa snažia, venujú sa deťom aj po vyučovaní, organizujú krúžky, a fakt im záleží na tom, aby sa deti cítili dobre. Také tie školské akcie, besiedky, to vždy býva pekne pripravené a je tam vidieť veľa snahy a nadšenia, čo je super, lebo to robí dobrú atmosféru pre celú komunitu. Potom sú ale aj veci, ktoré ma trošku trápia, alebo mi prídu, no, už také, čo by sa mohli posunúť dopredu. Mám pocit, že niekedy sa výučba drží takých starých koľají. Predstav si, že deti len sedia, počúvajú, píšu si poznámky a moc sa nedostanú k tomu, aby si veci vyskúšali sami, alebo aby sa na hodine zapojila celá trieda. Niekedy mi to príde tak, že polovica detí sa v duchu už teší na zvonenie a pozerajú von oknom, miesto toho, aby boli nadšené z toho, čo sa učia. A to je škoda, lebo niektoré predmety by sa dali učiť tak zaujímavo, že by to deti fakt chytilo. S tou komunikáciou to tiež nie je vždy ideálne. Občas mám pocit, že sa informácie nedostanú tam, kam by mali, alebo že treba viackrát zisťovať, aby človek vedel, čo sa deje. Nie je to vyslovene zlé, ale taký ten pocit, že by sme vedeli hneď všetko podstatné, ten tam občas chýba. A tiež som počula od iných rodičov (aj keď s tým nemám osobnú skúsenosť, to musím povedať), že niekedy sa riešenie nejakých problémov ťahá dlhšie, než by bolo treba. Ale zas, na druhej strane, keď sa už niečo rozbehne, tak sa snažia to dotiahnuť do konca. Je to taký mix, kde človek verí, že tie dobré veci prevážia, a tie horšie sa časom zlepšia. Snáď.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som riešila, kam pôjde naša malá do školy, samozrejme, ZŠ Pokroková v Krásnohorskom Podhradí bola prvá voľba, lebo je to predsa len tu, blízko. Mala som aj nejaké referencie od známych, aj keď, vieš, každý má iné skúsenosti. Keď to tak celkovo zhodnotím, mám z toho takej všelijaký pocit. Na jednej strane je vidieť, že niektorí učitelia to naozaj robia srdcom. Myslím tým, že sa snažia, venujú sa deťom aj po vyučovaní, organizujú krúžky, a fakt im záleží na tom, aby sa deti cítili dobre. Také tie školské akcie, besiedky, to vždy býva pekne pripravené a je tam vidieť veľa snahy a nadšenia, čo je super, lebo to robí dobrú atmosféru pre celú komunitu. Potom sú ale aj veci, ktoré ma trošku trápia, alebo mi prídu, no, už také, čo by sa mohli posunúť dopredu. Mám pocit, že niekedy sa výučba drží takých starých koľají. Predstav si, že deti len sedia, počúvajú, píšu si poznámky a moc sa nedostanú k tomu, aby si veci vyskúšali sami, alebo aby sa na hodine zapojila celá trieda. Niekedy mi to príde tak, že polovica detí sa v duchu už teší na zvonenie a pozerajú von oknom, miesto toho, aby boli nadšené z toho, čo sa učia. A to je škoda, lebo niektoré predmety by sa dali učiť tak zaujímavo, že by to deti fakt chytilo. S tou komunikáciou to tiež nie je vždy ideálne. Občas mám pocit, že sa informácie nedostanú tam, kam by mali, alebo že treba viackrát zisťovať, aby človek vedel, čo sa deje. Nie je to vyslovene zlé, ale taký ten pocit, že by sme vedeli hneď všetko podstatné, ten tam občas chýba. A tiež som počula od iných rodičov (aj keď s tým nemám osobnú skúsenosť, to musím povedať), že niekedy sa riešenie nejakých problémov ťahá dlhšie, než by bolo treba. Ale zas, na druhej strane, keď sa už niečo rozbehne, tak sa snažia to dotiahnuť do konca. Je to taký mix, kde človek verí, že tie dobré veci prevážia, a tie horšie sa časom zlepšia. Snáď.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
