<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Ostratice 188, Ostratice	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-ostratice-188-ostratice/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-ostratice-188-ostratice/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:38:46 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Dominka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-ostratice-188-ostratice/#comment-6414</link>

		<dc:creator><![CDATA[Dominka]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 03 Oct 2025 16:04:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-ostratice-188-ostratice/#comment-6414</guid>

					<description><![CDATA[Keď sa ma niekto pýta na ZŠ Ostratice, tak mám hneď v hlave taký mix pocitov. Bola som tam nejaký ten piatok, takže si pamätám dosť vecí, dobrých aj tých, čo ma trochu trápili. Mám pocit, že hlavne vďaka tomu, že je to menšia škola, bolo to tam také viac osobné, čo je super. Čo sa mi naozaj páčilo, bolo to, že nás tam učitelia celkom dobre poznali. Nebolo to tak, že by si sa stratila v dave ako vo veľkej mestskej škole. Ak si niečo potrebovala alebo si s niečím bojovala, vždycky sa našiel niekto, kto ti podal pomocnú ruku. Niektorí učitelia tam boli srdcom a dušou, to sa nedá uprieť. Videla som na nich, že ich to baví a že chcú, aby sme naozaj niečo pochopili a nie len sa to nabiflili. Často som mala pocit, že celá škola funguje tak trochu ako jedna veľká dedinská rodina, čo je naozaj pekné a v dnešnej dobe vzácne. A aj to prostredie okolo školy, ten dvor a zeleň, to bolo fajn, hlavne cez prestávky. Ale zase, na druhej strane, priznajme si, nebola to žiadna moderná novostavba, ktorá by ohromila najnovšou technikou. Keď som videla, čo mali v mestských školách, tak som si vždy povzdychla nad našimi lavicami a interaktívnymi tabuľami, ktoré boli skôr raritou. Vybavenie, to bol skôr taký základ, čo musel byť. Niekedy som mala pocit, že niektoré učebne sú ako z iného storočia, a hlavne telocvičňa zažila už naozaj lepšie časy. S krúžkami to tiež nebola žiadna sláva, skôr taký základ, čo sa dalo, ale nejaká široká ponuka tam chýbala. Ak si chcela robiť niečo špecifickejšie, musela si hľadať inde. Čo sa týka samotného vyučovania, tam to bolo tiež také... rôznorodé. Niektorí učitelia nás dokázali naozaj nadchnúť a vymyslieť super aktivity, aj keď to bola napríklad matika, ktorú som inak neznášala. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to zase nie. Ale zase, občas to bolo naozaj dosť o tom, že učiteľ rozprával a my sme len počúvali. V takých chvíľach som mala pocit, že polovica triedy sa už nudí a čaká na zvonenie. Nemám pocit, že by sme nejako výrazne šli s dobou, čo sa týka technológií alebo nejakých nových, inovatívnych prístupov. Skôr sa držali toho, čo sa osvedčilo. Zdá sa mi, že niektorých učiteľov to už proste nebavilo toľko, čo kedysi, a to sa potom odrazilo aj na tom, ako to v triede vyzeralo. Ale celkovo je to škola, ktorá má svoje čaro a určite aj svoje muchy.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď sa ma niekto pýta na ZŠ Ostratice, tak mám hneď v hlave taký mix pocitov. Bola som tam nejaký ten piatok, takže si pamätám dosť vecí, dobrých aj tých, čo ma trochu trápili. Mám pocit, že hlavne vďaka tomu, že je to menšia škola, bolo to tam také viac osobné, čo je super. Čo sa mi naozaj páčilo, bolo to, že nás tam učitelia celkom dobre poznali. Nebolo to tak, že by si sa stratila v dave ako vo veľkej mestskej škole. Ak si niečo potrebovala alebo si s niečím bojovala, vždycky sa našiel niekto, kto ti podal pomocnú ruku. Niektorí učitelia tam boli srdcom a dušou, to sa nedá uprieť. Videla som na nich, že ich to baví a že chcú, aby sme naozaj niečo pochopili a nie len sa to nabiflili. Často som mala pocit, že celá škola funguje tak trochu ako jedna veľká dedinská rodina, čo je naozaj pekné a v dnešnej dobe vzácne. A aj to prostredie okolo školy, ten dvor a zeleň, to bolo fajn, hlavne cez prestávky. Ale zase, na druhej strane, priznajme si, nebola to žiadna moderná novostavba, ktorá by ohromila najnovšou technikou. Keď som videla, čo mali v mestských školách, tak som si vždy povzdychla nad našimi lavicami a interaktívnymi tabuľami, ktoré boli skôr raritou. Vybavenie, to bol skôr taký základ, čo musel byť. Niekedy som mala pocit, že niektoré učebne sú ako z iného storočia, a hlavne telocvičňa zažila už naozaj lepšie časy. S krúžkami to tiež nebola žiadna sláva, skôr taký základ, čo sa dalo, ale nejaká široká ponuka tam chýbala. Ak si chcela robiť niečo špecifickejšie, musela si hľadať inde. Čo sa týka samotného vyučovania, tam to bolo tiež také&#8230; rôznorodé. Niektorí učitelia nás dokázali naozaj nadchnúť a vymyslieť super aktivity, aj keď to bola napríklad matika, ktorú som inak neznášala. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to zase nie. Ale zase, občas to bolo naozaj dosť o tom, že učiteľ rozprával a my sme len počúvali. V takých chvíľach som mala pocit, že polovica triedy sa už nudí a čaká na zvonenie. Nemám pocit, že by sme nejako výrazne šli s dobou, čo sa týka technológií alebo nejakých nových, inovatívnych prístupov. Skôr sa držali toho, čo sa osvedčilo. Zdá sa mi, že niektorých učiteľov to už proste nebavilo toľko, čo kedysi, a to sa potom odrazilo aj na tom, ako to v triede vyzeralo. Ale celkovo je to škola, ktorá má svoje čaro a určite aj svoje muchy.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
