<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Odborárska 1374, Nové Mesto nad Váhom	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-odborarska-1374-nove-mesto-nad-vahom/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-odborarska-1374-nove-mesto-nad-vahom/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:38:46 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Slavka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-odborarska-1374-nove-mesto-nad-vahom/#comment-6401</link>

		<dc:creator><![CDATA[Slavka]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 02 Feb 2025 18:47:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-odborarska-1374-nove-mesto-nad-vahom/#comment-6401</guid>

					<description><![CDATA[Takže, keď sa ma niekto pýta na ZŠ Odborárska v Novom Meste nad Váhom, vždy sa mi vybaví taká zmiešaná kytica pocitov. Nie je to nič čiernobiele, ale skôr taká mozaika, kde sa strieda svetlo s tieňom, ako to už asi v živote býva. Ja som tam strávila nejaké roky a teraz, keď sa na ňu pozerám zase ako rodič, vidím to už trochu inak, ale stále mám pocit, že tie základné veci tam proste zostávajú. Na jednej strane, niektorí učitelia sú fakt poklad. Naozaj vidno, že ich to baví a snažia sa, aby nás to bavilo tiež. Pamätám si, ako sme robili super projekty, kde sme nemuseli len sedieť a pozerať do tabule, ale fakt sme mohli niečo tvoriť. To nebolo tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj to malo hlavu a pätu a učila som sa z toho. Vtedy som mala pocit, že ma to aj baví a že tam idem rada. Dokázali nás vtiahnuť do problematiky, čo je podľa mňa fakt umenie. Ale potom sú aj tie dni, keď som mala pocit, že sa mi tam ani nechce ísť. Sú aj hodiny, kde proste polovica triedy drieme a čaká na zvonenie. Výklad je taký uspávací, ako keby to recitovali zo starej učebnice a nikoho to nebavilo, ani ich samých. A vtedy sa fakt cítim, ako keby som tam bola nasilu a nič mi to nedá. Je to potom peklo pre každého, lebo človek sa nič nenaučí a len trpí, kým sa tá hodina skončí. Čo sa týka atmosféry v škole, to je tiež také všelijaké. Niekedy sa cítim ako v jednej veľkej rodine, hlavne keď sú nejaké spoločné akcie, výlety alebo tie školské besiedky. Vtedy to fakt žije, cítiť tam takú komunitu a viem, že sme tam všetci spolu. Ale sú aj časy, keď mám pocit, že je tam taký zvláštny tlak, možno na výkony, alebo proste taká zvláštna nálada, kedy sa človek nevie uvoľniť. S vybavením je to tiež tak, že je tam snaha, ale vidno, že niečo je už staršieho dáta. Niektoré triedy už majú tie moderné tabule a to je super, ale zase inde je to také, ako keby sa tam čas zastavil. Ale je vidno, že sa aspoň niektoré veci hýbu dopredu, a to je dôležité. Ako rodič mám zase pocit, že komunikácia so školou je dosť rozdielna. S niektorými učiteľmi sa dá super porozprávať, poradia, vypočujú si ťa, ale s inými je to zase ťažšie. Niekedy mám pocit, že som len jedno z mnohých mien na zozname a že sa človek musí dosť snažiť, aby sa niekam dopracoval. Ale zase musím povedať, že krúžky, to je celkom fajn. Je z čoho vyberať a deti sa môžu venovať tomu, čo ich baví, a to je veľké plus. Celkovo je to škola, ktorá má svoje svetlé, aj svoje tmavé stránky, ako asi každá iná. Záleží fakt na tom, na koho človek natrafí a s akými očakávaniami tam ide. Mne sa zdá, že je tam potenciál, len niekedy mám pocit, že sa úplne nevyužíva, alebo že tam chýba taká tá iskra, aby to fakt fungovalo naplno.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže, keď sa ma niekto pýta na ZŠ Odborárska v Novom Meste nad Váhom, vždy sa mi vybaví taká zmiešaná kytica pocitov. Nie je to nič čiernobiele, ale skôr taká mozaika, kde sa strieda svetlo s tieňom, ako to už asi v živote býva. Ja som tam strávila nejaké roky a teraz, keď sa na ňu pozerám zase ako rodič, vidím to už trochu inak, ale stále mám pocit, že tie základné veci tam proste zostávajú. Na jednej strane, niektorí učitelia sú fakt poklad. Naozaj vidno, že ich to baví a snažia sa, aby nás to bavilo tiež. Pamätám si, ako sme robili super projekty, kde sme nemuseli len sedieť a pozerať do tabule, ale fakt sme mohli niečo tvoriť. To nebolo tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj to malo hlavu a pätu a učila som sa z toho. Vtedy som mala pocit, že ma to aj baví a že tam idem rada. Dokázali nás vtiahnuť do problematiky, čo je podľa mňa fakt umenie. Ale potom sú aj tie dni, keď som mala pocit, že sa mi tam ani nechce ísť. Sú aj hodiny, kde proste polovica triedy drieme a čaká na zvonenie. Výklad je taký uspávací, ako keby to recitovali zo starej učebnice a nikoho to nebavilo, ani ich samých. A vtedy sa fakt cítim, ako keby som tam bola nasilu a nič mi to nedá. Je to potom peklo pre každého, lebo človek sa nič nenaučí a len trpí, kým sa tá hodina skončí. Čo sa týka atmosféry v škole, to je tiež také všelijaké. Niekedy sa cítim ako v jednej veľkej rodine, hlavne keď sú nejaké spoločné akcie, výlety alebo tie školské besiedky. Vtedy to fakt žije, cítiť tam takú komunitu a viem, že sme tam všetci spolu. Ale sú aj časy, keď mám pocit, že je tam taký zvláštny tlak, možno na výkony, alebo proste taká zvláštna nálada, kedy sa človek nevie uvoľniť. S vybavením je to tiež tak, že je tam snaha, ale vidno, že niečo je už staršieho dáta. Niektoré triedy už majú tie moderné tabule a to je super, ale zase inde je to také, ako keby sa tam čas zastavil. Ale je vidno, že sa aspoň niektoré veci hýbu dopredu, a to je dôležité. Ako rodič mám zase pocit, že komunikácia so školou je dosť rozdielna. S niektorými učiteľmi sa dá super porozprávať, poradia, vypočujú si ťa, ale s inými je to zase ťažšie. Niekedy mám pocit, že som len jedno z mnohých mien na zozname a že sa človek musí dosť snažiť, aby sa niekam dopracoval. Ale zase musím povedať, že krúžky, to je celkom fajn. Je z čoho vyberať a deti sa môžu venovať tomu, čo ich baví, a to je veľké plus. Celkovo je to škola, ktorá má svoje svetlé, aj svoje tmavé stránky, ako asi každá iná. Záleží fakt na tom, na koho človek natrafí a s akými očakávaniami tam ide. Mne sa zdá, že je tam potenciál, len niekedy mám pocit, že sa úplne nevyužíva, alebo že tam chýba taká tá iskra, aby to fakt fungovalo naplno.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
