Od: Simuška

Simuška — Wed, 10 Sep 2025 17:01:00 +0000

Keď sa ma niekto opýta na ZŠ Nobelovo námestie, tak mám taký zvláštny pocit. Na jednej strane som tam strávila celých deväť rokov života a človek si na to proste zvykne, na druhej strane je to obrovská škola, kde sa človek občas cítil ako len jedno z tisícok detí, čo tam prešlo. Neviem, či sa dá vôbec nejak objektívne zhodnotiť, lebo každý to prežije inak, ale skúsim aspoň z mojej bubliny, ako to tam vyzeralo. Čo sa týka učenia, tak to bolo všelijaké. Mali sme pár fakt skvelých učiteľov, ktorí dokázali urobiť aj z dejepisu či fyziky niečo, čo ťa fakt zaujalo. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili nás vtiahnuť do témy, pýtali sa, diskutovali sme, hľadali sme si veci sami. Potom ale boli aj takí, pri ktorých polovica triedy driemala a čakala na zvonenie. To boli hodiny, kedy som si myslela, že z tej nudy asi umriem. Zdalo sa mi, že niektorí už proste rezignovali, alebo možno ich to už nebavilo, a to bolo dosť cítiť. Na druhej strane, ak si sa chcel učiť a snažil si sa, tak sa dalo a škola v tomto smere vedela dať dobré základy, hlavne ak si potom chcel ísť na nejakú lepšiu strednú. S tým prostredím to bolo tiež také… No veď škola je už staršia, ale pamätám si, že sa tam celkom dosť vecí menilo a prerábalo. Telocvične boli super a aj vonkajšie ihrisko bolo fajn, čo bolo pre nás, čo sme milovali pohyb, veľké plus. Mali tam aj kopec krúžkov, od športu po jazyky, takže tam sa dalo nájsť niečo, čo ťa bavilo, a to je určite super. S kamoškami sme si tam našli svoje partie, ale samozrejme, ako všade, boli tam aj konflikty, nejaké to doťahovanie, šikana. S týmto človek v takej veľkej škole musí rátať, lebo je tam proste rôznych ľudí a pováh. Celkovo mám pocit, že tie roky na Nobelku boli taká jazda hore-dole. Niekedy som tam išla s nadšením, inokedy som sa tešila, keď bude konečne piatok. Asi je to aj tým, že každý človek je iný a potrebuje niečo iné. Pre mňa to bola škola, ktorá mi dala kadečo, ale aj ma naučila, že si občas treba poradiť aj sama, lebo nie vždy je niekto, kto ťa chytí za ruku a povedie. Aj keď mám z toho taký zmiešaný pocit, predsa len mi na ňu zostali nejaké tie pekné spomienky a aj pár tých menej pekných, ale to patrí k životu, či?

Komentáre k ZŠ Nobelovo námestie 6, Bratislava-Petržalka

Od: Simuška