<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Nižný Tvarožec 87, Nižný Tvarožec	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-nizny-tvarozec-87-nizny-tvarozec/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-nizny-tvarozec-87-nizny-tvarozec/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:44:22 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: NikaL		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-nizny-tvarozec-87-nizny-tvarozec/#comment-7372</link>

		<dc:creator><![CDATA[NikaL]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 23 Sep 2025 09:30:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-nizny-tvarozec-87-nizny-tvarozec/#comment-7372</guid>

					<description><![CDATA[Keď si tak spomínam na ZŠ v Nižnom Tvarožci, mám z toho taký zmiešaný pocit. Na jednej strane je to malá dedinská škola a to má svoje čaro. V triede nás nikdy nebolo nejako extrémne veľa, takže som mala pocit, že učitelia nás všetkých poznajú po mene, a to je fajn, ak si taká tichšia povaha a nerada sa strácaš v dave. Necítila som sa tam nikdy ako nejaké číslo, čo je podľa mňa veľké plus, hlavne na prvom stupni to bolo super. Taký ten osobný prístup je naozaj cítiť. Zdalo sa mi, že sa snažili vychádzať nám v ústrety, keď sme mali nejaký problém alebo niečomu nerozumeli. Aj vzťahy medzi nami, žiakmi, mi prišli také priateľskejšie, lebo sme sa všetci navzájom poznali už od škôlky. Na druhej strane, musím povedať, že s tými možnosťami to nebolo žiadne terno. Ak si niekto chcel vyskúšať nejaké moderné krúžky, povedzme robotiku alebo niečo naozaj netradičné, tak tu na to proste neboli podmienky. Museli sme sa uspokojiť s tým, čo bolo, a to bolo dosť obmedzené. Priznám sa, občas som mala pocit, že to vyučovanie je také, no, povedzme, že zo starej školy. Niekedy sa mi zdalo, že nám len niečo nadiktovali z tabule a my sme si to prepisovali do zošitov. Jasné, boli aj svetlé momenty, keď sa snažili robiť veci zaujímavejšie, ale nebolo to pravidlom. Niekedy som videla, ako polovica triedy len sedela a hľadela do blba, kým nezazvonilo, lebo to proste nevedelo zaujať. S vybavením to tiež nebolo úplne super. Knihy boli často staré, s pomaľovanými rohmi, a počítače, no, tie už mali svoj vek za sebou a niekedy sa im vôbec nechcelo spolupracovať. Nemali sme tam nejaké super interaktívne tabule alebo kopu moderných pomôcok, ako som videla v telke, že majú v iných školách. To ma občas mrzelo, lebo som si myslela, že by to to učenie urobilo oveľa zábavnejším a možno by nám to aj lepšie išlo do hlavy. Čo sa týka nejakých výletov alebo akcií, tak tam sa snažili, to zase áno. Občas sme išli na nejaké divadlo alebo do múzea, ale nebolo to tiež nejak extra často. Vždy to záviselo od financií a od toho, či sa to dalo zorganizovať. Celkovo mám taký pocit, že pre niekoho, kto má rád pokoj a menšie prostredie, to môže byť super voľba. Ale ak niekto hľadá školu s najmodernejším vybavením a hromadou možností, tak táto škola asi nebude úplne to pravé orechové. Možno sa to časom mení, neviem, ale ja si to pamätám takto.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď si tak spomínam na ZŠ v Nižnom Tvarožci, mám z toho taký zmiešaný pocit. Na jednej strane je to malá dedinská škola a to má svoje čaro. V triede nás nikdy nebolo nejako extrémne veľa, takže som mala pocit, že učitelia nás všetkých poznajú po mene, a to je fajn, ak si taká tichšia povaha a nerada sa strácaš v dave. Necítila som sa tam nikdy ako nejaké číslo, čo je podľa mňa veľké plus, hlavne na prvom stupni to bolo super. Taký ten osobný prístup je naozaj cítiť. Zdalo sa mi, že sa snažili vychádzať nám v ústrety, keď sme mali nejaký problém alebo niečomu nerozumeli. Aj vzťahy medzi nami, žiakmi, mi prišli také priateľskejšie, lebo sme sa všetci navzájom poznali už od škôlky. Na druhej strane, musím povedať, že s tými možnosťami to nebolo žiadne terno. Ak si niekto chcel vyskúšať nejaké moderné krúžky, povedzme robotiku alebo niečo naozaj netradičné, tak tu na to proste neboli podmienky. Museli sme sa uspokojiť s tým, čo bolo, a to bolo dosť obmedzené. Priznám sa, občas som mala pocit, že to vyučovanie je také, no, povedzme, že zo starej školy. Niekedy sa mi zdalo, že nám len niečo nadiktovali z tabule a my sme si to prepisovali do zošitov. Jasné, boli aj svetlé momenty, keď sa snažili robiť veci zaujímavejšie, ale nebolo to pravidlom. Niekedy som videla, ako polovica triedy len sedela a hľadela do blba, kým nezazvonilo, lebo to proste nevedelo zaujať. S vybavením to tiež nebolo úplne super. Knihy boli často staré, s pomaľovanými rohmi, a počítače, no, tie už mali svoj vek za sebou a niekedy sa im vôbec nechcelo spolupracovať. Nemali sme tam nejaké super interaktívne tabule alebo kopu moderných pomôcok, ako som videla v telke, že majú v iných školách. To ma občas mrzelo, lebo som si myslela, že by to to učenie urobilo oveľa zábavnejším a možno by nám to aj lepšie išlo do hlavy. Čo sa týka nejakých výletov alebo akcií, tak tam sa snažili, to zase áno. Občas sme išli na nejaké divadlo alebo do múzea, ale nebolo to tiež nejak extra často. Vždy to záviselo od financií a od toho, či sa to dalo zorganizovať. Celkovo mám taký pocit, že pre niekoho, kto má rád pokoj a menšie prostredie, to môže byť super voľba. Ale ak niekto hľadá školu s najmodernejším vybavením a hromadou možností, tak táto škola asi nebude úplne to pravé orechové. Možno sa to časom mení, neviem, ale ja si to pamätám takto.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
