<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Moskovská 1, Michalovce	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-moskovska-1-michalovce/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-moskovska-1-michalovce/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:47:26 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: KlaudiK		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-moskovska-1-michalovce/#comment-7861</link>

		<dc:creator><![CDATA[KlaudiK]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 29 May 2025 15:52:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-moskovska-1-michalovce/#comment-7861</guid>

					<description><![CDATA[Vieš čo, keď si spomeniem na ZŠ Moskovskú v Michalovciach, vždy ma napadne, že tam bolo aj super, aj také veci, pri ktorých som si hovorila, že toto fakt? Mám pocit, že najväčšie šťastie sme mali, ak sme trafili na učiteľov, ktorí boli srdciari. Sú tam fakt takí, čo milujú svoju prácu a detí by si pod krídla vzali, aj keby nemali. Oni vedia nadchnúť, vysvetliť tak, že to fakt pochopíš, a hlavne, nie je to len o tom, že ti niečo nadiktujú z knihy a hotovo. Pri nich nebolo tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili. Takéto osobnosti vedia urobiť aj z úplne obyčajnej hodiny niečo fakt zaujímavé, že sa človek na ňu aj tešil. Na druhej strane, čo si budeme hovoriť, škola je už staršia pani, takže tie priestory... no, tie si pamätám, že už vtedy neboli bohviečo a zdá sa mi, že sa to zase až tak extrémne nezmenilo. Niektoré triedy pôsobia dosť unavene a občas som mala pocit, že by to chcelo celkovo taký moderný nádych. Nie je to, že by to tam padalo, ale zase nie je to ani nejaké super moderné prostredie, ktoré by hýrilo farbami a novými technológiami. Vieš, taká tá klasika, kde sa čas trochu zastavil. To sa týka aj vybavenia, niekedy mi prišlo, že sa pri učení dosť spoliehali na staré dobré metódy, čo je fajn, ale zase dnešné deti už sú zvyknuté na iné veci. Čo sa týka samotnej výučby, tam sa to dosť líšilo. Niekedy sme mali hodiny, kde to fakt žilo, debaty, projekty, to bolo super. Ale potom boli aj také, kde proste polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to bolo len o tom, že si sadneme, počúvame a píšeme. Ak si bol šikovný, občas si sa fakt nudil, lebo všetko vedel, a ak ti to nešlo, mal si pocit, že sa proste stratíš v dave a nikto si ťa nevšimne. Taký individuálnejší prístup mi tam občas chýbal, hlavne vo väčších triedach. Ale zase, musím povedať, že krúžkov tam bývalo celkom dosť a na tie som sa vždy tešila. To bola taká oáza, kde si človek mohol nájsť niečo, čo ho baví, či už šport, nejaká tvorivá činnosť alebo cudzie jazyky. To je super, že škola ponúka deťom aj niečo navyše, aby si rozvíjali talenty mimo hlavného učiva. Aj akcie, čo sa robili, boli väčšinou fajn, také, čo spájali komunitu a človek si na ne rád spomína. Komunikácia s rodičmi? Tam mám pocit, že to bolo tiež také... všelijaké. Niekedy to išlo ako po masle, všetko bolo jasné a človek vedel, na čom je. Ale občas mi prišlo, že sa informácie nedostali tam, kam mali, alebo sa veci riešili trochu tak, že človek ostal z toho rozčarovaný. S týmto nemám osobnú skúsenosť ako rodič, ale z toho, čo som počula od známych, tak je to taká tá klasika, raz lepšie, raz horšie. Celkovo je to taká škola, ktorá má svoje svetlé momenty, hlavne vďaka ľuďom, ktorí tam sú srdcom, ale zároveň čelí výzvam, čo sa týka modernizácie a prispôsobovania sa dnešným potrebám detí.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Vieš čo, keď si spomeniem na ZŠ Moskovskú v Michalovciach, vždy ma napadne, že tam bolo aj super, aj také veci, pri ktorých som si hovorila, že toto fakt? Mám pocit, že najväčšie šťastie sme mali, ak sme trafili na učiteľov, ktorí boli srdciari. Sú tam fakt takí, čo milujú svoju prácu a detí by si pod krídla vzali, aj keby nemali. Oni vedia nadchnúť, vysvetliť tak, že to fakt pochopíš, a hlavne, nie je to len o tom, že ti niečo nadiktujú z knihy a hotovo. Pri nich nebolo tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili. Takéto osobnosti vedia urobiť aj z úplne obyčajnej hodiny niečo fakt zaujímavé, že sa človek na ňu aj tešil. Na druhej strane, čo si budeme hovoriť, škola je už staršia pani, takže tie priestory&#8230; no, tie si pamätám, že už vtedy neboli bohviečo a zdá sa mi, že sa to zase až tak extrémne nezmenilo. Niektoré triedy pôsobia dosť unavene a občas som mala pocit, že by to chcelo celkovo taký moderný nádych. Nie je to, že by to tam padalo, ale zase nie je to ani nejaké super moderné prostredie, ktoré by hýrilo farbami a novými technológiami. Vieš, taká tá klasika, kde sa čas trochu zastavil. To sa týka aj vybavenia, niekedy mi prišlo, že sa pri učení dosť spoliehali na staré dobré metódy, čo je fajn, ale zase dnešné deti už sú zvyknuté na iné veci. Čo sa týka samotnej výučby, tam sa to dosť líšilo. Niekedy sme mali hodiny, kde to fakt žilo, debaty, projekty, to bolo super. Ale potom boli aj také, kde proste polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to bolo len o tom, že si sadneme, počúvame a píšeme. Ak si bol šikovný, občas si sa fakt nudil, lebo všetko vedel, a ak ti to nešlo, mal si pocit, že sa proste stratíš v dave a nikto si ťa nevšimne. Taký individuálnejší prístup mi tam občas chýbal, hlavne vo väčších triedach. Ale zase, musím povedať, že krúžkov tam bývalo celkom dosť a na tie som sa vždy tešila. To bola taká oáza, kde si človek mohol nájsť niečo, čo ho baví, či už šport, nejaká tvorivá činnosť alebo cudzie jazyky. To je super, že škola ponúka deťom aj niečo navyše, aby si rozvíjali talenty mimo hlavného učiva. Aj akcie, čo sa robili, boli väčšinou fajn, také, čo spájali komunitu a človek si na ne rád spomína. Komunikácia s rodičmi? Tam mám pocit, že to bolo tiež také&#8230; všelijaké. Niekedy to išlo ako po masle, všetko bolo jasné a človek vedel, na čom je. Ale občas mi prišlo, že sa informácie nedostali tam, kam mali, alebo sa veci riešili trochu tak, že človek ostal z toho rozčarovaný. S týmto nemám osobnú skúsenosť ako rodič, ale z toho, čo som počula od známych, tak je to taká tá klasika, raz lepšie, raz horšie. Celkovo je to taká škola, ktorá má svoje svetlé momenty, hlavne vďaka ľuďom, ktorí tam sú srdcom, ale zároveň čelí výzvam, čo sa týka modernizácie a prispôsobovania sa dnešným potrebám detí.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
