<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Mokrance 209, Mokrance	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-mokrance-209-mokrance/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-mokrance-209-mokrance/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:47:12 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Domi		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-mokrance-209-mokrance/#comment-7812</link>

		<dc:creator><![CDATA[Domi]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 29 Apr 2025 19:16:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-mokrance-209-mokrance/#comment-7812</guid>

					<description><![CDATA[Keď sa tak zamyslím nad Základnou školou v Mokranciach, prvé, čo mi asi napadne, je tá celková atmosféra, ktorá tam vládla. Mám pocit, že škola sa vždy snažila byť taká otvorená, taká rodinná, kde sa každý s každým pozná a necítiš sa tam ako v nejakej obrovskej anonymnej fabrike na vedomosti. To je podľa mňa fakt super. Učitelia, poviem úprimne, väčšinou sú to fajn ľudia, takí, čo to robia srdcom a vidíš, že im na deťoch naozaj záleží. Jasné, že každý má svoje muchy, ale celkovo som mala pocit, že sa nám venovali a snažili sa, aby sme niečo pochopili. Pre mňa boli super aj tie rôzne aktivity, výlety, besiedky – vďaka nim nebolo to školské prostredie len o sedení v lavici, ale aj o zážitkoch. Počula som, že aj vybavenie sa tam postupne modernizuje, už to nie je len o starých tabuliach a kriede, čo je v dnešnej dobe určite krok vpred, a nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas. Príprava na strednú školu sa mi tiež zdala celkom dobrá, mala som potom pocit, že som pripravená a viem, čo ma čaká. Na druhej strane, občas som mala pocit, že škola trošku uviazla v minulosti. Myslím tým, že niekedy bolo vyučovanie dosť monotónne, len sa čítalo z kníh, diktovalo a prepisovalo. Polovica triedy sa potom dosť nudila a iba čakala na zvonenie, lebo to proste nebolo pre každého pútavé. Chýbal mi tam možno taký individuálnejší prístup, že niekto, kto bol rýchlejší, sa proste nemal ako posunúť ďalej, a naopak, ten, komu to nešlo, mal pocit, že je v tom sám, a to bolo dosť demotivujúce. Komunikácia s rodičmi tiež niekedy škrípala, občas sa nejaká dôležitá informácia objavila takmer na poslednú chvíľu, čo bolo dosť otravné. Zdá sa mi, že aj ten celkový prístup k niektorým problémom medzi deťmi by sa dal zlepšiť, niekedy som mala pocit, že sa veci zametali pod koberec, namiesto toho, aby sa poriadne riešili. Bolo to tak, že proste sa hovorilo, ale výsledok som nevidela. A úprimne, niektorí učitelia boli riadne prísni, človek sa ich bál pomaly aj pozdraviť, a to mi prišlo, že sa tam proste necítiš vždy úplne v pohode. Keby sa tak viac zamerali na to, aby nás naučili, ako si sami hľadať informácie a myslieť kriticky, a nie len memorovať, bolo by to pre mňa osobne oveľa lepšie. Proste, dalo by sa z toho vyťažiť viac.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď sa tak zamyslím nad Základnou školou v Mokranciach, prvé, čo mi asi napadne, je tá celková atmosféra, ktorá tam vládla. Mám pocit, že škola sa vždy snažila byť taká otvorená, taká rodinná, kde sa každý s každým pozná a necítiš sa tam ako v nejakej obrovskej anonymnej fabrike na vedomosti. To je podľa mňa fakt super. Učitelia, poviem úprimne, väčšinou sú to fajn ľudia, takí, čo to robia srdcom a vidíš, že im na deťoch naozaj záleží. Jasné, že každý má svoje muchy, ale celkovo som mala pocit, že sa nám venovali a snažili sa, aby sme niečo pochopili. Pre mňa boli super aj tie rôzne aktivity, výlety, besiedky – vďaka nim nebolo to školské prostredie len o sedení v lavici, ale aj o zážitkoch. Počula som, že aj vybavenie sa tam postupne modernizuje, už to nie je len o starých tabuliach a kriede, čo je v dnešnej dobe určite krok vpred, a nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas. Príprava na strednú školu sa mi tiež zdala celkom dobrá, mala som potom pocit, že som pripravená a viem, čo ma čaká. Na druhej strane, občas som mala pocit, že škola trošku uviazla v minulosti. Myslím tým, že niekedy bolo vyučovanie dosť monotónne, len sa čítalo z kníh, diktovalo a prepisovalo. Polovica triedy sa potom dosť nudila a iba čakala na zvonenie, lebo to proste nebolo pre každého pútavé. Chýbal mi tam možno taký individuálnejší prístup, že niekto, kto bol rýchlejší, sa proste nemal ako posunúť ďalej, a naopak, ten, komu to nešlo, mal pocit, že je v tom sám, a to bolo dosť demotivujúce. Komunikácia s rodičmi tiež niekedy škrípala, občas sa nejaká dôležitá informácia objavila takmer na poslednú chvíľu, čo bolo dosť otravné. Zdá sa mi, že aj ten celkový prístup k niektorým problémom medzi deťmi by sa dal zlepšiť, niekedy som mala pocit, že sa veci zametali pod koberec, namiesto toho, aby sa poriadne riešili. Bolo to tak, že proste sa hovorilo, ale výsledok som nevidela. A úprimne, niektorí učitelia boli riadne prísni, človek sa ich bál pomaly aj pozdraviť, a to mi prišlo, že sa tam proste necítiš vždy úplne v pohode. Keby sa tak viac zamerali na to, aby nás naučili, ako si sami hľadať informácie a myslieť kriticky, a nie len memorovať, bolo by to pre mňa osobne oveľa lepšie. Proste, dalo by sa z toho vyťažiť viac.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
