<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Milana Rúfusa Hlavná 189, Závažná Poruba	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-milana-rufusa-hlavna-189-zavazna-poruba/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-milana-rufusa-hlavna-189-zavazna-poruba/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:41:35 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Babka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-milana-rufusa-hlavna-189-zavazna-poruba/#comment-6909</link>

		<dc:creator><![CDATA[Babka]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 15 May 2025 13:32:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-milana-rufusa-hlavna-189-zavazna-poruba/#comment-6909</guid>

					<description><![CDATA[No, tak musím povedať, že keď si spomeniem na základnú školu Milana Rúfusa v Závažnej Porube, tak je to taká jazda hore-dole. Ako študentka som tam strávila celkom dosť rokov a mám z toho také zmiešané pocity, ale v konečnom dôsledku to bol pre mňa celkom dôležitý kus života. Na jednej strane som tam zažila super spolužiakov a celkom fajn prostredie. Mám pocit, že hlavne tie predmety, ktoré boli zamerané na náš jazyk, literatúru a celkovo kultúru, tam mali naozaj dobrú úroveň. Bolo cítiť, že niektorí učitelia to naozaj žijú a snažili sa nám tú lásku k slovu a k našej histórii odovzdať. Nebolo to len také suché drilovanie poučiek, ale občas sme sa vedeli pekne zamyslieť, diskutovať alebo aj niečo kreatívne vymyslieť, čo bolo super. Niekedy sa mi zdalo, že sa snažili aj modernizovať, viem, že tam boli nejaké snahy o vylepšenie priestorov alebo techniky, čo bolo fajn, keď sa to aj reálne využilo a nebolo to len na okrasu. Na druhej strane, pri niektorých predmetoch to bolo dosť na nervy. Pamätám si, ako polovica triedy len tak sedela, pozerala von oknom a čakala na zvonenie, lebo to bolo ako počúvať platňu, ktorá sa zasekla. Niekedy sa mi zdalo, že by sa dalo učiť aj oveľa zaujímavejšie, aby sme v triede nemuseli trpieť. Proste nám len niečo rozprávali, my sme mali sedieť ticho a potom sme písali testy. Úplne to zabilo akúkoľvek chuť do učenia a človek si z toho potom ani nič nepamätal. A priznám sa, že niekedy som mala pocit, že ak si náhodou niečo nechytil hneď na prvýkrát, tak sa s tebou už nikto veľmi nebabral. Akoby sa očakávalo, že to všetci pochopia rovnako rýchlo, a ak nie, tak máš smolu. To bolo dosť demotivujúce, keď si potreboval len trochu viac času alebo iné vysvetlenie. S tým, ako škola komunikuje s rodičmi, nemám osobnú skúsenosť, to som skôr len počúvala v kuloároch od kamošiek a ich mám, že to niekedy mohlo byť lepšie. A občas mi prišlo, že aj keď sa snažili veci vylepšovať, tak nie vždy to bolo úplne dotiahnuté do konca alebo sa to potom nevyužívalo naplno. Napríklad v jedálni to bola občas taká lotéria, čo dostaneme na tanier, ale to je asi klasika skoro všade. Celkovo je to taká klasická škola, kde záleží na tom, na ktorých učiteľov natrafíš a ako sa ti tam akurát darí zapadnúť.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>No, tak musím povedať, že keď si spomeniem na základnú školu Milana Rúfusa v Závažnej Porube, tak je to taká jazda hore-dole. Ako študentka som tam strávila celkom dosť rokov a mám z toho také zmiešané pocity, ale v konečnom dôsledku to bol pre mňa celkom dôležitý kus života. Na jednej strane som tam zažila super spolužiakov a celkom fajn prostredie. Mám pocit, že hlavne tie predmety, ktoré boli zamerané na náš jazyk, literatúru a celkovo kultúru, tam mali naozaj dobrú úroveň. Bolo cítiť, že niektorí učitelia to naozaj žijú a snažili sa nám tú lásku k slovu a k našej histórii odovzdať. Nebolo to len také suché drilovanie poučiek, ale občas sme sa vedeli pekne zamyslieť, diskutovať alebo aj niečo kreatívne vymyslieť, čo bolo super. Niekedy sa mi zdalo, že sa snažili aj modernizovať, viem, že tam boli nejaké snahy o vylepšenie priestorov alebo techniky, čo bolo fajn, keď sa to aj reálne využilo a nebolo to len na okrasu. Na druhej strane, pri niektorých predmetoch to bolo dosť na nervy. Pamätám si, ako polovica triedy len tak sedela, pozerala von oknom a čakala na zvonenie, lebo to bolo ako počúvať platňu, ktorá sa zasekla. Niekedy sa mi zdalo, že by sa dalo učiť aj oveľa zaujímavejšie, aby sme v triede nemuseli trpieť. Proste nám len niečo rozprávali, my sme mali sedieť ticho a potom sme písali testy. Úplne to zabilo akúkoľvek chuť do učenia a človek si z toho potom ani nič nepamätal. A priznám sa, že niekedy som mala pocit, že ak si náhodou niečo nechytil hneď na prvýkrát, tak sa s tebou už nikto veľmi nebabral. Akoby sa očakávalo, že to všetci pochopia rovnako rýchlo, a ak nie, tak máš smolu. To bolo dosť demotivujúce, keď si potreboval len trochu viac času alebo iné vysvetlenie. S tým, ako škola komunikuje s rodičmi, nemám osobnú skúsenosť, to som skôr len počúvala v kuloároch od kamošiek a ich mám, že to niekedy mohlo byť lepšie. A občas mi prišlo, že aj keď sa snažili veci vylepšovať, tak nie vždy to bolo úplne dotiahnuté do konca alebo sa to potom nevyužívalo naplno. Napríklad v jedálni to bola občas taká lotéria, čo dostaneme na tanier, ale to je asi klasika skoro všade. Celkovo je to taká klasická škola, kde záleží na tom, na ktorých učiteľov natrafíš a ako sa ti tam akurát darí zapadnúť.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
