<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Markuška 12, Markuška	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-markuska-12-markuska/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-markuska-12-markuska/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:47:46 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Kaťuška		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-markuska-12-markuska/#comment-7902</link>

		<dc:creator><![CDATA[Kaťuška]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 11 May 2025 20:46:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-markuska-12-markuska/#comment-7902</guid>

					<description><![CDATA[Mám taký zvláštny pocit z tej našej školy v Markuške. Keď som tam chodila ako dieťa, alebo keď sa teraz pozerám na to, ako tam idú moje vlastné deti, vidím také dva svety. Na jednej strane je to tam fakt také komunitné, malé, všetci sa poznajú. To je super, lebo viem, že keď sa stane niečo, alebo ak majú deti nejaký problém, tak učitelia to neriešia len tak formálne, ale snažia sa im naozaj pomôcť. Mám pocit, že im na deťoch záleží, nie sú to len nejaké čísla v triednej knihe. Je tam taká rodinná atmosféra, to sa mi veľmi páči, človek sa tam cíti bezpečne a vítane. A veľa sa tam robí aj mimo vyučovania, nejaké akcie, výlety, divadielka, rôzne krúžky. Deti tam majú fakt čo robiť a nenudia sa len doma. Ale potom zase, keď si spomeniem na niektoré hodiny, alebo keď sa deti vrátia a hovoria, čo robili, tak niekedy mám pocit, že sa tam čas trošku zastavil. Niekedy sa mi zdá, že sa učia takým tým starým spôsobom, kde sa len sedí, počúva a potom píše test. Chýba mi tam taká tá iskra, kde by ich viac zapojili, kde by si mohli veci vyskúšať, experimentovať, alebo sa viac rozprávať o tom, čo ich zaujíma. Namiesto toho, aby sa polovica triedy nudila a čakala na zvonenie, by ich mohli niekedy viac donútiť myslieť a hľadať riešenia samých. A priznám sa, že čo sa týka technológií, tak tam je to tiež také všelijaké. Niekedy mám pocit, že to nevedia úplne využiť naplno, alebo možno nemajú ani takú možnosť. Že by mohli ísť s dobou viac, aby deti boli pripravené na svet tam vonku. Pre deti, ktoré potrebujú trochu viac pozornosti, je tá škola asi super, lebo ich tam fakt podržia a pomôžu im. Ale niekedy mám pocit, že tie šikovnejšie deti sa tam môžu trošku nudiť, lebo nemajú dostatok výziev. Zdá sa mi, že ten prístup je taký, aby sa všetci držali priemeru, čo je na jednej strane fajn, ale zase na druhej strane by som chcela, aby moje dieťa mohlo rozvíjať svoj potenciál naplno. Aj keď je pravda, že sa snažia tie priestory stále vylepšovať a nie je to tam také zúfalé, ako si pamätám z vlastných čias. Ale to hlavné, čo ma trápi, je ten pocit, že by sa dalo učiť aj trochu inak, dynamickejšie a s väčšou radosťou, nie len takto po starom.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Mám taký zvláštny pocit z tej našej školy v Markuške. Keď som tam chodila ako dieťa, alebo keď sa teraz pozerám na to, ako tam idú moje vlastné deti, vidím také dva svety. Na jednej strane je to tam fakt také komunitné, malé, všetci sa poznajú. To je super, lebo viem, že keď sa stane niečo, alebo ak majú deti nejaký problém, tak učitelia to neriešia len tak formálne, ale snažia sa im naozaj pomôcť. Mám pocit, že im na deťoch záleží, nie sú to len nejaké čísla v triednej knihe. Je tam taká rodinná atmosféra, to sa mi veľmi páči, človek sa tam cíti bezpečne a vítane. A veľa sa tam robí aj mimo vyučovania, nejaké akcie, výlety, divadielka, rôzne krúžky. Deti tam majú fakt čo robiť a nenudia sa len doma. Ale potom zase, keď si spomeniem na niektoré hodiny, alebo keď sa deti vrátia a hovoria, čo robili, tak niekedy mám pocit, že sa tam čas trošku zastavil. Niekedy sa mi zdá, že sa učia takým tým starým spôsobom, kde sa len sedí, počúva a potom píše test. Chýba mi tam taká tá iskra, kde by ich viac zapojili, kde by si mohli veci vyskúšať, experimentovať, alebo sa viac rozprávať o tom, čo ich zaujíma. Namiesto toho, aby sa polovica triedy nudila a čakala na zvonenie, by ich mohli niekedy viac donútiť myslieť a hľadať riešenia samých. A priznám sa, že čo sa týka technológií, tak tam je to tiež také všelijaké. Niekedy mám pocit, že to nevedia úplne využiť naplno, alebo možno nemajú ani takú možnosť. Že by mohli ísť s dobou viac, aby deti boli pripravené na svet tam vonku. Pre deti, ktoré potrebujú trochu viac pozornosti, je tá škola asi super, lebo ich tam fakt podržia a pomôžu im. Ale niekedy mám pocit, že tie šikovnejšie deti sa tam môžu trošku nudiť, lebo nemajú dostatok výziev. Zdá sa mi, že ten prístup je taký, aby sa všetci držali priemeru, čo je na jednej strane fajn, ale zase na druhej strane by som chcela, aby moje dieťa mohlo rozvíjať svoj potenciál naplno. Aj keď je pravda, že sa snažia tie priestory stále vylepšovať a nie je to tam také zúfalé, ako si pamätám z vlastných čias. Ale to hlavné, čo ma trápi, je ten pocit, že by sa dalo učiť aj trochu inak, dynamickejšie a s väčšou radosťou, nie len takto po starom.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
