<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ M. R. Štefánika Košariská 81, Košariská	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-m-r-stefanika-kosariska-81-kosariska/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-m-r-stefanika-kosariska-81-kosariska/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:38:40 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Danuška		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-m-r-stefanika-kosariska-81-kosariska/#comment-6382</link>

		<dc:creator><![CDATA[Danuška]]></dc:creator>
		<pubDate>Sat, 30 Aug 2025 21:30:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-m-r-stefanika-kosariska-81-kosariska/#comment-6382</guid>

					<description><![CDATA[Takže, ak mám byť úprimná, keď som si pozerala túto školu v Košariskách, mám z nej taký zmiešaný pocit, ale skôr asi pozitívny, aj keď s nejakými „ale“. Na prvé počutie mi to príde ako taká tá klasická dedinská škola. A to má svoje nesporné výhody, ktoré mi fakt rezonujú. Mám pocit, že v takom menšom prostredí sa deti jednoducho nestratia. Že sa tam cítia bezpečne, lebo sa všetci poznajú - od učiteľov po kuchárky. To je podľa mňa obrovské plus. Mám kamošky, čo majú deti vo veľkých mestských školách a tam je to fakt masovka, dieťa je len číslo. Tu mi príde, že učitelia majú priestor venovať sa deckám individuálnejšie, všimnú si, keď má niekto problém, alebo naopak, keď niekde vyniká. Nie je to tak, že by sedeli v triede dvadsiati ôsmi a pani učiteľka by nevedela, koho má skôr učiť. Zdá sa, že sa tam celkom snažia, aj s tými interaktívnymi tabuľami a tabletmi, čo je fajn, lebo predsa len, ideme s dobou. A tá „zelená škola“ mi príde tiež super, keďže sa snažia deťom vštepovať aj takýto vzťah k prírode. Ale samozrejme, nemôže byť všetko len ružové, však? Niekedy mám pocit, že práve tá menšia veľkosť môže byť aj trošku limitom. Napríklad, ak je dieťa naozaj šikovné a potrebuje nejaké extra výzvy, aby sa posúvalo ďalej, možno že tá škola nemá úplne kapacity na to, aby ho potiahla tam, kam by mohlo ísť vo väčšom kolektíve, kde je viac rôznych detí a silnejšia konkurencia. Z recenzií aj z toho, čo si človek prečíta, sa mi zdá, že nie vždy je vyučovanie tak celkom strhujúce pre všetkých. Že niekedy sa aj polovica triedy nudí a čaká na zvonenie, lebo jednoducho niektoré metódy už nie sú to, čo dnešné deti chytí. Nehovorím, že je to tam úplne, že len prežívajú, to určite nie, ale mám pocit, že dosť záleží aj od konkrétneho učiteľa, ako vie deti nadchnúť. Niekedy sa mi zdá, že sa síce snažia, ale chýba tam taký ten „wau“ efekt, ktorý by decká fakt motivoval prichádzať s radosťou každý deň. Celkovo si myslím, že je to taká tá útulná škola, ktorá ponúka deťom bezpečné a rodinné prostredie s individuálnym prístupom, čo je dnes naozaj cenné. Len by sa asi zišlo trochu viac tej iskry vo vyučovaní, aby sa deti necítili, že sa len učia, ale že objavujú a tvoria.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže, ak mám byť úprimná, keď som si pozerala túto školu v Košariskách, mám z nej taký zmiešaný pocit, ale skôr asi pozitívny, aj keď s nejakými „ale“. Na prvé počutie mi to príde ako taká tá klasická dedinská škola. A to má svoje nesporné výhody, ktoré mi fakt rezonujú. Mám pocit, že v takom menšom prostredí sa deti jednoducho nestratia. Že sa tam cítia bezpečne, lebo sa všetci poznajú &#8211; od učiteľov po kuchárky. To je podľa mňa obrovské plus. Mám kamošky, čo majú deti vo veľkých mestských školách a tam je to fakt masovka, dieťa je len číslo. Tu mi príde, že učitelia majú priestor venovať sa deckám individuálnejšie, všimnú si, keď má niekto problém, alebo naopak, keď niekde vyniká. Nie je to tak, že by sedeli v triede dvadsiati ôsmi a pani učiteľka by nevedela, koho má skôr učiť. Zdá sa, že sa tam celkom snažia, aj s tými interaktívnymi tabuľami a tabletmi, čo je fajn, lebo predsa len, ideme s dobou. A tá „zelená škola“ mi príde tiež super, keďže sa snažia deťom vštepovať aj takýto vzťah k prírode. Ale samozrejme, nemôže byť všetko len ružové, však? Niekedy mám pocit, že práve tá menšia veľkosť môže byť aj trošku limitom. Napríklad, ak je dieťa naozaj šikovné a potrebuje nejaké extra výzvy, aby sa posúvalo ďalej, možno že tá škola nemá úplne kapacity na to, aby ho potiahla tam, kam by mohlo ísť vo väčšom kolektíve, kde je viac rôznych detí a silnejšia konkurencia. Z recenzií aj z toho, čo si človek prečíta, sa mi zdá, že nie vždy je vyučovanie tak celkom strhujúce pre všetkých. Že niekedy sa aj polovica triedy nudí a čaká na zvonenie, lebo jednoducho niektoré metódy už nie sú to, čo dnešné deti chytí. Nehovorím, že je to tam úplne, že len prežívajú, to určite nie, ale mám pocit, že dosť záleží aj od konkrétneho učiteľa, ako vie deti nadchnúť. Niekedy sa mi zdá, že sa síce snažia, ale chýba tam taký ten „wau“ efekt, ktorý by decká fakt motivoval prichádzať s radosťou každý deň. Celkovo si myslím, že je to taká tá útulná škola, ktorá ponúka deťom bezpečné a rodinné prostredie s individuálnym prístupom, čo je dnes naozaj cenné. Len by sa asi zišlo trochu viac tej iskry vo vyučovaní, aby sa deti necítili, že sa len učia, ale že objavujú a tvoria.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
