<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Lučatín 176, Lučatín	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-lucatin-176-lucatin/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-lucatin-176-lucatin/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:42:40 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: KrisTiNa		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-lucatin-176-lucatin/#comment-7095</link>

		<dc:creator><![CDATA[KrisTiNa]]></dc:creator>
		<pubDate>Sat, 25 Jan 2025 14:40:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-lucatin-176-lucatin/#comment-7095</guid>

					<description><![CDATA[No, tak keď si spomeniem na základku v Lučatíne, mám také zmiešané pocity, vieš? Na jednej strane to bola taká tá klasická, menšia dedinská škola, kde sa každý s každým pozná. Ja si pamätám, že to malo svoje výhody. Učitelia nás fakt poznali po mene, vedeli, čo nám ide, kde sa trápime, a celkovo tam bola taká, by som povedala, rodinná atmosféra. Necítila som sa tam nikdy ako nejaké číslo v dave, ako to asi býva vo veľkých mestských školách. To bolo super, lebo keď som s niečím bojovala, vedela som, že sa môžem spýtať a nedostanem len takú tú zdvihnutú obočku. Niekedy mi ale zase prišlo, že to malo aj svoje muchy. Tá škola už mala svoje roky a tak bolo aj s niektorým vybavením. Telocvičňa už nebola žiadne terno, a hoci sa snažili, tak na nejaké super moderné veci, čo vidíš inde, tam asi nebol rozpočet. Čo sa týka výučby, niektorí učitelia boli fakt nadšení a vymýšľali všelijaké projekty a aktivity, aby nás to bavilo a nebolo to len o sedení za lavicou. Pamätám si, že sme robili veľa vecí vonku, okolo prírody, to bolo fajn, lebo Lučatín je na to super miesto. Ale zase, priznám sa, že niekedy som mala pocit, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo niektoré hodiny boli proste taká klasika, ktorá už dneska asi moc nikoho neberie. Na krúžky si moc nespomínam, že by ich bolo nejako extra veľa. Niečo sa našlo, samozrejme, nejaký ten športový, možno niečo výtvarné, angličtina sa tam snažili, ale na nejaké super špeciálne krúžky, ako vidíš v mestách, to tam nebolo. Čo mi trochu chýbalo, bolo možno také to nakuknutie do sveta mimo našej dediny. Mám pocit, že nás to až tak nepripravilo na to, čo nás čaká na strednej škole, najmä ak si chcela ísť na nejaké gymnázium. Tam už si človek musel dosť vecí doháňať sám. Ale celkovo? Ak hľadáš takú pokojnejšiu školu s ľudským prístupom, kde je dôležitý vzťah medzi učiteľom a žiakom, tak Lučatín má svoje čaro. Pre niekoho, komu vyhovuje menšie prostredie a komunitný duch, to môže byť super voľba. Ja si z nej odnášam aj veľa pekných spomienok.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>No, tak keď si spomeniem na základku v Lučatíne, mám také zmiešané pocity, vieš? Na jednej strane to bola taká tá klasická, menšia dedinská škola, kde sa každý s každým pozná. Ja si pamätám, že to malo svoje výhody. Učitelia nás fakt poznali po mene, vedeli, čo nám ide, kde sa trápime, a celkovo tam bola taká, by som povedala, rodinná atmosféra. Necítila som sa tam nikdy ako nejaké číslo v dave, ako to asi býva vo veľkých mestských školách. To bolo super, lebo keď som s niečím bojovala, vedela som, že sa môžem spýtať a nedostanem len takú tú zdvihnutú obočku. Niekedy mi ale zase prišlo, že to malo aj svoje muchy. Tá škola už mala svoje roky a tak bolo aj s niektorým vybavením. Telocvičňa už nebola žiadne terno, a hoci sa snažili, tak na nejaké super moderné veci, čo vidíš inde, tam asi nebol rozpočet. Čo sa týka výučby, niektorí učitelia boli fakt nadšení a vymýšľali všelijaké projekty a aktivity, aby nás to bavilo a nebolo to len o sedení za lavicou. Pamätám si, že sme robili veľa vecí vonku, okolo prírody, to bolo fajn, lebo Lučatín je na to super miesto. Ale zase, priznám sa, že niekedy som mala pocit, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo niektoré hodiny boli proste taká klasika, ktorá už dneska asi moc nikoho neberie. Na krúžky si moc nespomínam, že by ich bolo nejako extra veľa. Niečo sa našlo, samozrejme, nejaký ten športový, možno niečo výtvarné, angličtina sa tam snažili, ale na nejaké super špeciálne krúžky, ako vidíš v mestách, to tam nebolo. Čo mi trochu chýbalo, bolo možno také to nakuknutie do sveta mimo našej dediny. Mám pocit, že nás to až tak nepripravilo na to, čo nás čaká na strednej škole, najmä ak si chcela ísť na nejaké gymnázium. Tam už si človek musel dosť vecí doháňať sám. Ale celkovo? Ak hľadáš takú pokojnejšiu školu s ľudským prístupom, kde je dôležitý vzťah medzi učiteľom a žiakom, tak Lučatín má svoje čaro. Pre niekoho, komu vyhovuje menšie prostredie a komunitný duch, to môže byť super voľba. Ja si z nej odnášam aj veľa pekných spomienok.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
