<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Lekárovce 305, Lekárovce	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-lekarovce-305-lekarovce/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-lekarovce-305-lekarovce/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:47:53 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Monaco		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-lekarovce-305-lekarovce/#comment-7924</link>

		<dc:creator><![CDATA[Monaco]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 06 Jun 2025 19:16:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-lekarovce-305-lekarovce/#comment-7924</guid>

					<description><![CDATA[Tak som sa rozhodla, že aj ja napíšem niečo o ZŠ Lekárovce v Lekárovciach. Moje dieťa tam teraz chodí, takže mám taký ten rodičovský pohľad na veci, ale vlastne si spomínam aj na časy, keď som tam chodila ja, takže viem porovnať, ako sa to tam tak nejako vyvíja. Čo mi hneď napadlo, je taká tá rodinná atmosféra. Tým, že to nie je obrovská škola niekde v meste, každý každého pozná. Učitelia poznajú deti, a často aj ich rodičov, čo je podľa mňa pre menšie deti super, lebo sa tam necítia stratené. Mám pocit, že je tam taká väčšia súdržnosť, aj keď, samozrejme, aj tu sa nájdu nejaké tie detské hádky alebo konflikty, ale väčšinou sa to dá riešiť tak nejako domácky. S učiteľmi je to všelijaké, ako asi všade. Sú tam takí, čo to robia naozaj srdcom, snažia sa vymýšľať nové veci, aby sa decká fakt niečo naučili a nezaspali v lavici. Naozaj, nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, skôr sa snažili. Ale potom sú aj takí, pri ktorých máš pocit, že si tam len odsedíš svoje a čakáš na zvonenie. To je niekedy naozaj dosť demotivujúce, keď vidíš, ako sa polovica triedy nudí a pozerá z okna. Ale to asi už je taká choroba celého školstva, však? Jasné, nie je to žiadna super moderná škola z katalógu. Niektoré triedy si pamätajú aj naše babky, ale snažia sa to držať v poriadku. Sem-tam vidíš, že sa niečo opravilo, vymaľovalo. Školský dvor by už asi chcel nejakú väčšiu rekonštrukciu, hlavne tie preliezky už majú svoje za sebou, ale deti si tam aj tak nájdu svoje miestečka, kde sa vyšantia. Čo sa týka mimoškolských aktivít, tak tu je to také... obmedzené. Asi ako sa dá čakať od menšej školy. K dispozícii je len pár krúžkov, ale zas, čo je, to je často fajn a deti sa na to tešia. Napríklad ten jeden športový, tam sa deti vždy vybláznia. Ale keby chceli nejaké fakt špeciálne veci, ako napríklad robotiku alebo nejaké extra hudobné, museli by asi niekam inam. Komunikácia s rodičmi je celkom v pohode, aspoň väčšinou. Keď sa niečo dôležité deje, dajú nám vedieť. Ale zas, niekedy by som si priala, aby to bolo trošku otvorenejšie, lebo občas mám pocit, že niektoré veci sa radšej neriešia hneď a riešia sa až keď to už naozaj horí. Celkovo je to však taká škola, ktorá má svoje plusy aj mínusy, ale pre naše deti tu v Lekárovciach je to proste naša škola.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Tak som sa rozhodla, že aj ja napíšem niečo o ZŠ Lekárovce v Lekárovciach. Moje dieťa tam teraz chodí, takže mám taký ten rodičovský pohľad na veci, ale vlastne si spomínam aj na časy, keď som tam chodila ja, takže viem porovnať, ako sa to tam tak nejako vyvíja. Čo mi hneď napadlo, je taká tá rodinná atmosféra. Tým, že to nie je obrovská škola niekde v meste, každý každého pozná. Učitelia poznajú deti, a často aj ich rodičov, čo je podľa mňa pre menšie deti super, lebo sa tam necítia stratené. Mám pocit, že je tam taká väčšia súdržnosť, aj keď, samozrejme, aj tu sa nájdu nejaké tie detské hádky alebo konflikty, ale väčšinou sa to dá riešiť tak nejako domácky. S učiteľmi je to všelijaké, ako asi všade. Sú tam takí, čo to robia naozaj srdcom, snažia sa vymýšľať nové veci, aby sa decká fakt niečo naučili a nezaspali v lavici. Naozaj, nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, skôr sa snažili. Ale potom sú aj takí, pri ktorých máš pocit, že si tam len odsedíš svoje a čakáš na zvonenie. To je niekedy naozaj dosť demotivujúce, keď vidíš, ako sa polovica triedy nudí a pozerá z okna. Ale to asi už je taká choroba celého školstva, však? Jasné, nie je to žiadna super moderná škola z katalógu. Niektoré triedy si pamätajú aj naše babky, ale snažia sa to držať v poriadku. Sem-tam vidíš, že sa niečo opravilo, vymaľovalo. Školský dvor by už asi chcel nejakú väčšiu rekonštrukciu, hlavne tie preliezky už majú svoje za sebou, ale deti si tam aj tak nájdu svoje miestečka, kde sa vyšantia. Čo sa týka mimoškolských aktivít, tak tu je to také&#8230; obmedzené. Asi ako sa dá čakať od menšej školy. K dispozícii je len pár krúžkov, ale zas, čo je, to je často fajn a deti sa na to tešia. Napríklad ten jeden športový, tam sa deti vždy vybláznia. Ale keby chceli nejaké fakt špeciálne veci, ako napríklad robotiku alebo nejaké extra hudobné, museli by asi niekam inam. Komunikácia s rodičmi je celkom v pohode, aspoň väčšinou. Keď sa niečo dôležité deje, dajú nám vedieť. Ale zas, niekedy by som si priala, aby to bolo trošku otvorenejšie, lebo občas mám pocit, že niektoré veci sa radšej neriešia hneď a riešia sa až keď to už naozaj horí. Celkovo je to však taká škola, ktorá má svoje plusy aj mínusy, ale pre naše deti tu v Lekárovciach je to proste naša škola.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
