<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Lászlóa Amadea s VJM Komenského 1081/1, Gabčíkovo	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-laszloa-amadea-s-vjm-komenskeho-1081-1-gabcikovo/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-laszloa-amadea-s-vjm-komenskeho-1081-1-gabcikovo/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:37:19 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Majka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-laszloa-amadea-s-vjm-komenskeho-1081-1-gabcikovo/#comment-6149</link>

		<dc:creator><![CDATA[Majka]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 20 Aug 2025 12:43:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-laszloa-amadea-s-vjm-komenskeho-1081-1-gabcikovo/#comment-6149</guid>

					<description><![CDATA[Pamätám si, keď som prvýkrát prekročila prah tejto školy v Gabčíkove. Na začiatku to bolo pre mňa také... zvláštne. Je to menšia škola, nie ako tie obrovské kolosy vo veľkých mestách, a to má svoje pre a proti, mám pocit. Celkovo musím povedať, že atmosféra je tu taká rodinná. Keďže sme vlastne maďarská škola, držíme spolu. Je super, že sa tu učíme po maďarsky, lebo to je naša identita, naše korene, a to mi vždy prišlo dôležité. Učitelia sa snažia, aby sme sa cítili v bezpečí, a zdá sa mi, že sa celkom dobre poznajú s každým, nie si len číslo v triede, ktoré prejde okolo. Mám pocit, že sa s nami rozprávajú, počúvajú naše nápady, aj keď sú občas trochu uletené. Nekričali na nás hneď, snažili sa pochopiť, čo sa deje. Ale jasné, nie je všetko ružové. Budova už má svoje roky, to je vidieť. Niekedy som si hovorila, že by to chcelo poriadnu rekonštrukciu, nové lavice, možno niečo modernejšie. A čo sa týka učenia, občas je to taká tá klasika - učiteľ vpredu, tabuľa, my si píšeme. Nie že by to bolo zlé, ale mám pocit, že by to občas mohlo byť aj pestrejšie. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to fakt nie, ale zase ani žiadne extra experimenty. Občas som sa nudila, najmä keď bola téma, čo ma vôbec nezaujala, a proste sa len čakalo na zvonenie. Vtedy som mala pocit, že polovica triedy sa len pozerala von oknom a snívala, kedy už bude prestávka. Na druhej strane, ak človek potreboval s niečím pomôcť, tak sa učitelia fakt snažili. Neotočili sa ti chrbtom. A máme tu aj rôzne krúžky alebo akcie, ktoré sú spojené s našimi tradíciami, to sa mi páči. Cítiš, že patríš niekam, že ti na tom záleží a že to nie je len o známkach. Niekedy som ale mala pocit, že nám možno chýba taký ten pohľad na svet tam vonku, mimo našej dedinky. Že by to chcelo možno viac angličtiny, viac práce s počítačmi, niečo, čo by nás fakt pripravilo na to, čo je po škole, keď už pôjdeme do sveta. Ale to je možno len môj pocit, lebo ja som vždy chcela vedieť a vidieť viac. Ale celkovo, keď sa zamyslím, tak som si tu našla kamošov na celý život a naučila som sa aj to dôležité - nielen z kníh, ale aj to, ako byť človekom v komunite. Takže to nebola žiadna katastrofa, ale ani nejaký super moderný technologický raj.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Pamätám si, keď som prvýkrát prekročila prah tejto školy v Gabčíkove. Na začiatku to bolo pre mňa také&#8230; zvláštne. Je to menšia škola, nie ako tie obrovské kolosy vo veľkých mestách, a to má svoje pre a proti, mám pocit. Celkovo musím povedať, že atmosféra je tu taká rodinná. Keďže sme vlastne maďarská škola, držíme spolu. Je super, že sa tu učíme po maďarsky, lebo to je naša identita, naše korene, a to mi vždy prišlo dôležité. Učitelia sa snažia, aby sme sa cítili v bezpečí, a zdá sa mi, že sa celkom dobre poznajú s každým, nie si len číslo v triede, ktoré prejde okolo. Mám pocit, že sa s nami rozprávajú, počúvajú naše nápady, aj keď sú občas trochu uletené. Nekričali na nás hneď, snažili sa pochopiť, čo sa deje. Ale jasné, nie je všetko ružové. Budova už má svoje roky, to je vidieť. Niekedy som si hovorila, že by to chcelo poriadnu rekonštrukciu, nové lavice, možno niečo modernejšie. A čo sa týka učenia, občas je to taká tá klasika &#8211; učiteľ vpredu, tabuľa, my si píšeme. Nie že by to bolo zlé, ale mám pocit, že by to občas mohlo byť aj pestrejšie. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to fakt nie, ale zase ani žiadne extra experimenty. Občas som sa nudila, najmä keď bola téma, čo ma vôbec nezaujala, a proste sa len čakalo na zvonenie. Vtedy som mala pocit, že polovica triedy sa len pozerala von oknom a snívala, kedy už bude prestávka. Na druhej strane, ak človek potreboval s niečím pomôcť, tak sa učitelia fakt snažili. Neotočili sa ti chrbtom. A máme tu aj rôzne krúžky alebo akcie, ktoré sú spojené s našimi tradíciami, to sa mi páči. Cítiš, že patríš niekam, že ti na tom záleží a že to nie je len o známkach. Niekedy som ale mala pocit, že nám možno chýba taký ten pohľad na svet tam vonku, mimo našej dedinky. Že by to chcelo možno viac angličtiny, viac práce s počítačmi, niečo, čo by nás fakt pripravilo na to, čo je po škole, keď už pôjdeme do sveta. Ale to je možno len môj pocit, lebo ja som vždy chcela vedieť a vidieť viac. Ale celkovo, keď sa zamyslím, tak som si tu našla kamošov na celý život a naučila som sa aj to dôležité &#8211; nielen z kníh, ale aj to, ako byť človekom v komunite. Takže to nebola žiadna katastrofa, ale ani nejaký super moderný technologický raj.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
