<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Júlie Bilčíkovej Budkovce 355, Budkovce	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-julie-bilcikovej-budkovce-355-budkovce/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-julie-bilcikovej-budkovce-355-budkovce/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:47:26 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Katka26		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-julie-bilcikovej-budkovce-355-budkovce/#comment-7845</link>

		<dc:creator><![CDATA[Katka26]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 28 Apr 2025 11:51:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-julie-bilcikovej-budkovce-355-budkovce/#comment-7845</guid>

					<description><![CDATA[Keď si spomeniem na základnú školu v Budkovciach, mám taký zmiešaný pocit v sebe. Teda, nie zmiešaný, ale skôr tak, že si pamätám veci, ktoré boli super a potom zase také, čo ma občas poriadne hnevali alebo nudili. Je to menšia škola, takže každý každého pozná, čo je na jednej strane fajn. Nikto tam nie je len taký anonymný žiak, všetci vedia, kto si a čo od teba môžu čakať. To sa mi páčilo, lebo človek sa necítil stratený v dave ako vo veľkých mestských školách. Cítila som, že sa tam učitelia snažia budovať takú rodinnú atmosféru, a to je naozaj vidieť na rôznych akciách, ktoré škola organizuje, často aj s rodičmi a pre celú dedinu. Na druhej strane, občas som mala pocit, že učenie nebolo vždy také, aby ma to úplne vtiahlo. Niekedy sme len tak sedeli a počúvali, alebo prepisovali veci z tabule. Zdalo sa mi, že taká polovica triedy sa vtedy nudila a čakala na zvonenie. Chýbalo mi tam občas niečo, čo by nás donútilo viac rozmýšľať a nie len mechanicky opakovať. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to zase nie, ale občas by som privítala viac kreativity. Konkrétne si pamätám, že napríklad techniky a aktivity s novými technológiami, ktoré dnes vidím inde, tam veľmi nefičali. Všetko išlo skôr po starom a aj keď to malo svoje čaro, na niektoré predmety by sa to hodilo viac. Ale musím povedať, že sú aj veci, ktoré boli naozaj super. Spomínam si na rôzne súťaže a projekty, do ktorých nás zapájali, hlavne také, čo sa týkali okolia a našej histórie. To ma bavilo, lebo sme sa učili aj o našom regióne a nielen také všeobecné veci. Mali sme šancu ukázať, čo vieme, a dokonca sme sa občas dostali aj na nejaké výlety, čo bolo super spestrenie. Tiež oceňujem, že aj keď sme boli malá škola, snažili sa pre nás vymyslieť krúžky, aj keď ich nebolo toľko ako vo veľkých mestách. Mám pocit, že niektorí učitelia sa naozaj snažili pre nás urobiť maximum a videli v každom z nás potenciál, čo je strašne dôležité. Viem, že sa niektorí snažili individuálne pomáhať aj tým, ktorým to nešlo tak ľahko. Bolo to také osobné, že vedeli, čo koho trápi, aj keď ja osobne som s týmto nemala problém, ale videla som, ako sa snažili pomôcť spolužiakom. Takže áno, škola má svoje svetlé aj tienisté stránky, ako asi každá. Ale tá atmosféra menšej komunity a pocit, že na tebe záleží, je niečo, čo si pamätám ako to najlepšie.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď si spomeniem na základnú školu v Budkovciach, mám taký zmiešaný pocit v sebe. Teda, nie zmiešaný, ale skôr tak, že si pamätám veci, ktoré boli super a potom zase také, čo ma občas poriadne hnevali alebo nudili. Je to menšia škola, takže každý každého pozná, čo je na jednej strane fajn. Nikto tam nie je len taký anonymný žiak, všetci vedia, kto si a čo od teba môžu čakať. To sa mi páčilo, lebo človek sa necítil stratený v dave ako vo veľkých mestských školách. Cítila som, že sa tam učitelia snažia budovať takú rodinnú atmosféru, a to je naozaj vidieť na rôznych akciách, ktoré škola organizuje, často aj s rodičmi a pre celú dedinu. Na druhej strane, občas som mala pocit, že učenie nebolo vždy také, aby ma to úplne vtiahlo. Niekedy sme len tak sedeli a počúvali, alebo prepisovali veci z tabule. Zdalo sa mi, že taká polovica triedy sa vtedy nudila a čakala na zvonenie. Chýbalo mi tam občas niečo, čo by nás donútilo viac rozmýšľať a nie len mechanicky opakovať. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to zase nie, ale občas by som privítala viac kreativity. Konkrétne si pamätám, že napríklad techniky a aktivity s novými technológiami, ktoré dnes vidím inde, tam veľmi nefičali. Všetko išlo skôr po starom a aj keď to malo svoje čaro, na niektoré predmety by sa to hodilo viac. Ale musím povedať, že sú aj veci, ktoré boli naozaj super. Spomínam si na rôzne súťaže a projekty, do ktorých nás zapájali, hlavne také, čo sa týkali okolia a našej histórie. To ma bavilo, lebo sme sa učili aj o našom regióne a nielen také všeobecné veci. Mali sme šancu ukázať, čo vieme, a dokonca sme sa občas dostali aj na nejaké výlety, čo bolo super spestrenie. Tiež oceňujem, že aj keď sme boli malá škola, snažili sa pre nás vymyslieť krúžky, aj keď ich nebolo toľko ako vo veľkých mestách. Mám pocit, že niektorí učitelia sa naozaj snažili pre nás urobiť maximum a videli v každom z nás potenciál, čo je strašne dôležité. Viem, že sa niektorí snažili individuálne pomáhať aj tým, ktorým to nešlo tak ľahko. Bolo to také osobné, že vedeli, čo koho trápi, aj keď ja osobne som s týmto nemala problém, ale videla som, ako sa snažili pomôcť spolužiakom. Takže áno, škola má svoje svetlé aj tienisté stránky, ako asi každá. Ale tá atmosféra menšej komunity a pocit, že na tebe záleží, je niečo, čo si pamätám ako to najlepšie.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
