<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Jovsa 242, Jovsa	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-jovsa-242-jovsa/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-jovsa-242-jovsa/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:47:26 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: NatyStar		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-jovsa-242-jovsa/#comment-7850</link>

		<dc:creator><![CDATA[NatyStar]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 28 Feb 2025 18:53:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-jovsa-242-jovsa/#comment-7850</guid>

					<description><![CDATA[ZŠ Jovsa, tak to je pre mňa taká klasika. Ja mám k nej taký osobný vzťah, keďže sem chodila moja dcéra a popravde, aj ja som tam strávila nejaký čas. Čo si budeme hovoriť, je to taká tá naša dedinská škola, kde sa pozná každý s každým a má to svoje výhody, ale aj pár vecí, ktoré ma trošku mrzeli. Mám pocit, že vďaka tomu, že je to menšia škola, tak tam panuje taká rodinná atmosféra. Moja dcéra sa tam nikdy necítila stratená v dave, čo je podľa mňa super. Vždy vedela, na koho sa obrátiť, a keďže je ich v triede menej, tak sa jej učitelia mohli venovať viac, keď niečomu nerozumela. To je fakt pekné, keď viete, že sa o vaše dieťa starajú a vedia, aké má silné stránky a kde treba trošku potiahnuť. Aj rôzne krúžky tam mali, čo som si všimla, takže decká sa mali kde realizovať aj poobede. Či už to bol nejaký šport, alebo niečo kreatívnejšie, vždy si tam niečo našli a to je fajn. Ale tak, ako to už býva, nie všetko bolo úplne ružové. Občas som mala pocit, že sa tam držíme takých tých starších metód. Viete, niekedy sa dcéra vracala domov s tým, že sa v škole nudila, lebo zas len písali z tabule a nebolo tam veľa priestoru na diskusiu alebo nejaké iné aktivity. Povedala by som, že polovica triedy sa vtedy fakt len tak tešila na zvonenie, lebo ich to nebavilo. Jasné, že v každej škole sú takéto chvíle, ale tu sa mi zdalo, že to bolo častejšie, ako by som si priala. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skôr mi chýbal taký ten moderný prístup, aby deti boli viac zapojené a nielen pasívne prijímali informácie. S tým súvisí aj to, že som mala občas obavy, či ich to dostatočne pripraví na nejakú väčšiu strednú školu, kde to už bude iné. Možno im chýbal taký ten drajv a väčšia výzva, aj pre tie šikovnejšie deti. Čo sa týka komunikácie s rodičmi, tam som nemala nejaké extra sťažnosti, vždy sa dalo dohodnúť a vyzistila som si, čo som potrebovala. Škola je aj celkom udržiavaná, čistá, nemala som pocit, že by sa na to kašlalo. Proste taká naša dedinská škola, s dobrým srdcom, ale občas by to chcelo trošku sviežejší vietor do plachiet.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>ZŠ Jovsa, tak to je pre mňa taká klasika. Ja mám k nej taký osobný vzťah, keďže sem chodila moja dcéra a popravde, aj ja som tam strávila nejaký čas. Čo si budeme hovoriť, je to taká tá naša dedinská škola, kde sa pozná každý s každým a má to svoje výhody, ale aj pár vecí, ktoré ma trošku mrzeli. Mám pocit, že vďaka tomu, že je to menšia škola, tak tam panuje taká rodinná atmosféra. Moja dcéra sa tam nikdy necítila stratená v dave, čo je podľa mňa super. Vždy vedela, na koho sa obrátiť, a keďže je ich v triede menej, tak sa jej učitelia mohli venovať viac, keď niečomu nerozumela. To je fakt pekné, keď viete, že sa o vaše dieťa starajú a vedia, aké má silné stránky a kde treba trošku potiahnuť. Aj rôzne krúžky tam mali, čo som si všimla, takže decká sa mali kde realizovať aj poobede. Či už to bol nejaký šport, alebo niečo kreatívnejšie, vždy si tam niečo našli a to je fajn. Ale tak, ako to už býva, nie všetko bolo úplne ružové. Občas som mala pocit, že sa tam držíme takých tých starších metód. Viete, niekedy sa dcéra vracala domov s tým, že sa v škole nudila, lebo zas len písali z tabule a nebolo tam veľa priestoru na diskusiu alebo nejaké iné aktivity. Povedala by som, že polovica triedy sa vtedy fakt len tak tešila na zvonenie, lebo ich to nebavilo. Jasné, že v každej škole sú takéto chvíle, ale tu sa mi zdalo, že to bolo častejšie, ako by som si priala. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale skôr mi chýbal taký ten moderný prístup, aby deti boli viac zapojené a nielen pasívne prijímali informácie. S tým súvisí aj to, že som mala občas obavy, či ich to dostatočne pripraví na nejakú väčšiu strednú školu, kde to už bude iné. Možno im chýbal taký ten drajv a väčšia výzva, aj pre tie šikovnejšie deti. Čo sa týka komunikácie s rodičmi, tam som nemala nejaké extra sťažnosti, vždy sa dalo dohodnúť a vyzistila som si, čo som potrebovala. Škola je aj celkom udržiavaná, čistá, nemala som pocit, že by sa na to kašlalo. Proste taká naša dedinská škola, s dobrým srdcom, ale občas by to chcelo trošku sviežejší vietor do plachiet.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
