<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Jastrabie nad Topľou 112, Jastrabie nad Topľou	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-jastrabie-nad-toplou-112-jastrabie-nad-toplou/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-jastrabie-nad-toplou-112-jastrabie-nad-toplou/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:46:31 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Vera		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-jastrabie-nad-toplou-112-jastrabie-nad-toplou/#comment-7688</link>

		<dc:creator><![CDATA[Vera]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 08 Aug 2025 09:55:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-jastrabie-nad-toplou-112-jastrabie-nad-toplou/#comment-7688</guid>

					<description><![CDATA[No, tak keď si spomeniem na základku v Jastrabí, mám taký... zvláštny pocit. Chodila som tam celé tie roky a v podstate to bol môj druhý domov, jasné. Ako prvá vec, čo mi napadne, je, že to tam bolo také celkom rodinné. Všetci sa poznali, čo je v malej obci fajn, lebo sa človek necíti taký stratený ako niekde vo veľkom meste. Triedy boli menšie, takže som mala pocit, že učitelia nás viac vnímali, vedeli o nás viac, čo nám ide, čo nám nejde. To bolo super, lebo sa mi lepšie pýtalo, keď som niečomu nerozumela. Na druhej strane, občas mi prišlo, že sa tam tak trochu zastavil čas. Akože vybavenie a tie veci, čo sme mali k dispozícii, neboli nejaké super moderné. Mali sme síce počítače, ale nebolo to tak, že by sme na nich mohli robiť neviem aké projekty alebo sa učiť s nejakými interaktívnymi tabuľami celý čas. Často to bolo také klasické – tabuľa, krieda, učebnica. V niektorých predmetoch to bolo fakt dosť vidieť a občas som sa dosť nudila, lebo proste len niekto niečo hovoril a my sme si to prepisovali do zošitov. Polovica triedy sa vtedy len pozerala von oknom a čakala na zvonenie, lebo to proste nebolo zaujímavé. Ale zase, boli aj predmety a ľudia, ktorí vedeli to učivo podať fakt zaujímavo. Pamätám si, že v niektorých hodinách sme sa fakt zabavili a naučili sa kopu vecí, ktoré som si potom dlho pamätala. Necítila som sa tam vtedy, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale že sa snažili. Len to nebolo vždy a pri všetkých. Mrzelo ma aj to, že možností na nejaké krúžky alebo extra aktivity bolo pomenej. Keď som porovnala s kamarátmi z väčších škôl, oni mohli chodiť na kadečo a ja som si musela vybrať z dvoch-troch vecí. Cítila som, že tam proste chýba viac priestoru na rozvoj talentov mimo učenia. Celkovo to tam bolo také... povedala by som, že v niečom veľmi fajn, hlavne čo sa týka tej atmosféry a toho, že sa tam človek cítil tak bezpečne a v kruhu známych tvárí. Ale v iných veciach, čo sa týka nejakých moderných prístupov alebo extra možností, tam bolo cítiť, že to je menšia škola s obmedzenejšími zdrojmi. Niekomu to možno nevadí, ale ja som si vtedy občas želala, aby sme mali viac možností, tak ako inde.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>No, tak keď si spomeniem na základku v Jastrabí, mám taký&#8230; zvláštny pocit. Chodila som tam celé tie roky a v podstate to bol môj druhý domov, jasné. Ako prvá vec, čo mi napadne, je, že to tam bolo také celkom rodinné. Všetci sa poznali, čo je v malej obci fajn, lebo sa človek necíti taký stratený ako niekde vo veľkom meste. Triedy boli menšie, takže som mala pocit, že učitelia nás viac vnímali, vedeli o nás viac, čo nám ide, čo nám nejde. To bolo super, lebo sa mi lepšie pýtalo, keď som niečomu nerozumela. Na druhej strane, občas mi prišlo, že sa tam tak trochu zastavil čas. Akože vybavenie a tie veci, čo sme mali k dispozícii, neboli nejaké super moderné. Mali sme síce počítače, ale nebolo to tak, že by sme na nich mohli robiť neviem aké projekty alebo sa učiť s nejakými interaktívnymi tabuľami celý čas. Často to bolo také klasické – tabuľa, krieda, učebnica. V niektorých predmetoch to bolo fakt dosť vidieť a občas som sa dosť nudila, lebo proste len niekto niečo hovoril a my sme si to prepisovali do zošitov. Polovica triedy sa vtedy len pozerala von oknom a čakala na zvonenie, lebo to proste nebolo zaujímavé. Ale zase, boli aj predmety a ľudia, ktorí vedeli to učivo podať fakt zaujímavo. Pamätám si, že v niektorých hodinách sme sa fakt zabavili a naučili sa kopu vecí, ktoré som si potom dlho pamätala. Necítila som sa tam vtedy, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale že sa snažili. Len to nebolo vždy a pri všetkých. Mrzelo ma aj to, že možností na nejaké krúžky alebo extra aktivity bolo pomenej. Keď som porovnala s kamarátmi z väčších škôl, oni mohli chodiť na kadečo a ja som si musela vybrať z dvoch-troch vecí. Cítila som, že tam proste chýba viac priestoru na rozvoj talentov mimo učenia. Celkovo to tam bolo také&#8230; povedala by som, že v niečom veľmi fajn, hlavne čo sa týka tej atmosféry a toho, že sa tam človek cítil tak bezpečne a v kruhu známych tvárí. Ale v iných veciach, čo sa týka nejakých moderných prístupov alebo extra možností, tam bolo cítiť, že to je menšia škola s obmedzenejšími zdrojmi. Niekomu to možno nevadí, ale ja som si vtedy občas želala, aby sme mali viac možností, tak ako inde.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
