<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Jarovnice 192, Jarovnice	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-jarovnice-192-jarovnice/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-jarovnice-192-jarovnice/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:45:37 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Lenka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-jarovnice-192-jarovnice/#comment-7578</link>

		<dc:creator><![CDATA[Lenka]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 03 Sep 2025 10:09:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-jarovnice-192-jarovnice/#comment-7578</guid>

					<description><![CDATA[Takže, keď sa ma niekto opýta na ZŠ Jarovnice, hneď mi naskočí taký zvláštny pocit. Na jednej strane je to taká menšia, rodinná škola, kde sa v podstate každý s každým pozná, čo je super, lebo sa človek necíti stratený v dave. Má to svoje čaro, keďže učitelia si pamätajú aj tvoje meno, nielen číslo v triednej knihe. Zdá sa mi, že vďaka tomu bol niekedy aj prístup taký osobnejší, hlavne keď sa človek s niečím trápil. Lenže potom sú tu aj veci, ktoré mi prišli dosť na nervy. Niekedy som mala pocit, že niektorí učitelia už sú takí &#039;stará škola&#039;, a to myslím v tom horšom zmysle. Často sme len sedeli, počúvali výklad, prepisovali poznámky z tabule a polovička triedy sa nudila a čakala na zvonenie. Nemám pocit, že by nás nejak extra motivovali alebo sa snažili, aby sme veci naozaj chápali, skôr len bifľovali. Bolo to také suché a občas aj dosť deprimujúce, keď som videla, ako sa kamaráti na iných školách učili rôznymi projektmi alebo sa hrali v triede, kým my sme sedeli a počúvali dookola to isté. Ale zase musím povedať, že telocvičňa je tam super, to je jedna z vecí, ktorá sa mi tam páčila. A aj to, že sa snažili organizovať rôzne akcie vonku, napríklad nejaké dni v prírode alebo upratovanie okolia. To bolo fakt záživné a nenásilné, človek sa vtedy cítil, že sa učí niečo užitočné a pritom sa nenudí. S týmto nemám vôbec zlú skúsenosť, práve naopak, na to si spomínam rada. Čo sa týka vybavenia, zdalo sa mi, že s tou technikou by sa dalo pracovať aj viac. Jasné, že tam boli nejaké interaktívne tabule a počítače, ale niekedy som mala pocit, že ich tam dali len preto, že sa museli, a niežeby ich aj reálne efektívne využívali. Bolo by fajn, keby sa viac učilo cez internet alebo nejaké moderné aplikácie, lebo takto to bolo často, ako keby sme sa vrátili o desať rokov dozadu. Celkovo to bolo tak nejak pol na pol, záležalo od toho, ku komu si sa dostala.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže, keď sa ma niekto opýta na ZŠ Jarovnice, hneď mi naskočí taký zvláštny pocit. Na jednej strane je to taká menšia, rodinná škola, kde sa v podstate každý s každým pozná, čo je super, lebo sa človek necíti stratený v dave. Má to svoje čaro, keďže učitelia si pamätajú aj tvoje meno, nielen číslo v triednej knihe. Zdá sa mi, že vďaka tomu bol niekedy aj prístup taký osobnejší, hlavne keď sa človek s niečím trápil. Lenže potom sú tu aj veci, ktoré mi prišli dosť na nervy. Niekedy som mala pocit, že niektorí učitelia už sú takí &#8218;stará škola&#8216;, a to myslím v tom horšom zmysle. Často sme len sedeli, počúvali výklad, prepisovali poznámky z tabule a polovička triedy sa nudila a čakala na zvonenie. Nemám pocit, že by nás nejak extra motivovali alebo sa snažili, aby sme veci naozaj chápali, skôr len bifľovali. Bolo to také suché a občas aj dosť deprimujúce, keď som videla, ako sa kamaráti na iných školách učili rôznymi projektmi alebo sa hrali v triede, kým my sme sedeli a počúvali dookola to isté. Ale zase musím povedať, že telocvičňa je tam super, to je jedna z vecí, ktorá sa mi tam páčila. A aj to, že sa snažili organizovať rôzne akcie vonku, napríklad nejaké dni v prírode alebo upratovanie okolia. To bolo fakt záživné a nenásilné, človek sa vtedy cítil, že sa učí niečo užitočné a pritom sa nenudí. S týmto nemám vôbec zlú skúsenosť, práve naopak, na to si spomínam rada. Čo sa týka vybavenia, zdalo sa mi, že s tou technikou by sa dalo pracovať aj viac. Jasné, že tam boli nejaké interaktívne tabule a počítače, ale niekedy som mala pocit, že ich tam dali len preto, že sa museli, a niežeby ich aj reálne efektívne využívali. Bolo by fajn, keby sa viac učilo cez internet alebo nejaké moderné aplikácie, lebo takto to bolo často, ako keby sme sa vrátili o desať rokov dozadu. Celkovo to bolo tak nejak pol na pol, záležalo od toho, ku komu si sa dostala.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
