<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Jarmočná 96, Ždaňa	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-jarmocna-96-zdana/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-jarmocna-96-zdana/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:47:19 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Vierička		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-jarmocna-96-zdana/#comment-7839</link>

		<dc:creator><![CDATA[Vierička]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 09 Jul 2025 19:25:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-jarmocna-96-zdana/#comment-7839</guid>

					<description><![CDATA[Keď si tak spomeniem na ZŠ Jarmočnú vo Ždani, vynorí sa mi v hlave kopa vecí, dobrých aj takých, čo ma trochu mrzeli. Chodila som tam dlhé roky a mám tam proste kus života. Na jednej strane tam bola fakt super partia detí, aj s takými, čo sme sa tam kamarátili, aj so všetkými tými zážitkami, čo k tomu patria. To bolo fajn, taká tá rodinná atmosféra v menšej škole, kde sa človek cítil tak nejako svoj. Niekedy som mala pocit, že niektorí učitelia to tam naozaj žijú a snažia sa pre nás urobiť maximum. Bolo vidieť, že ich to baví, že im záleží na tom, aby sme sa niečo naučili a aby nás to aj bavilo. To boli také svetlé momenty, kedy človek aj rozumel, prečo sedí v lavici. Často vymysleli nejaké projekty alebo akcie, čo bolo super, lebo to nebolo len o suchom učení z kníh. Zdalo sa mi, že sa snažia držať krok s dobou, aj keď viem, že to nie je vždy jednoduché. Ale potom sú aj tie horšie spomienky. Občas som sa tam cítila fakt znudene, hlavne keď sme mali hodiny, kde to vyzeralo, že aj pán učiteľ sa nudí rovnako ako my. Proste taká tá rutina, kde sa len odprednáša a polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie. To potom človek len tak pretrpí a nič mu z toho nakoniec neostane v hlave. Mám pocit, že niektorí učitelia tam už proste len dobiehajú do dôchodku a už ich to nebaví tak ako kedysi. Nehovorím, že všetci, ale takí sa tam proste našli. A tie priestory? No, niektoré veci sa tam snažili vylepšiť, ale celkovo to na mňa občas pôsobilo tak, že je to už staré a chcelo by to väčšiu rekonštrukciu. Tie staré okná alebo vybavenie tried, to občas človeku nekorešponduje s tým, čo vidí inde. A komunikácia tiež občas škrípala. Niekedy bolo ťažké zistiť, čo sa vlastne deje, alebo prečo sú veci tak, ako sú. Mala som pocit, že nám niekedy chýbala taká tá otvorenosť, aby sa človek nebál spýtať alebo niečo navrhnúť. Celkovo je to taká škola, kde záleží na tom, na koho natrafíš a s akou náladou. Niečo bolo naozaj fajn, ale potom sú veci, ktoré by si zaslúžili poriadne vylepšiť. Hlavne to, aby sa tam človek cítil, že každý deň je šanca naučiť sa niečo nové a nie len prežiť to do ďalšieho dňa.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď si tak spomeniem na ZŠ Jarmočnú vo Ždani, vynorí sa mi v hlave kopa vecí, dobrých aj takých, čo ma trochu mrzeli. Chodila som tam dlhé roky a mám tam proste kus života. Na jednej strane tam bola fakt super partia detí, aj s takými, čo sme sa tam kamarátili, aj so všetkými tými zážitkami, čo k tomu patria. To bolo fajn, taká tá rodinná atmosféra v menšej škole, kde sa človek cítil tak nejako svoj. Niekedy som mala pocit, že niektorí učitelia to tam naozaj žijú a snažia sa pre nás urobiť maximum. Bolo vidieť, že ich to baví, že im záleží na tom, aby sme sa niečo naučili a aby nás to aj bavilo. To boli také svetlé momenty, kedy človek aj rozumel, prečo sedí v lavici. Často vymysleli nejaké projekty alebo akcie, čo bolo super, lebo to nebolo len o suchom učení z kníh. Zdalo sa mi, že sa snažia držať krok s dobou, aj keď viem, že to nie je vždy jednoduché. Ale potom sú aj tie horšie spomienky. Občas som sa tam cítila fakt znudene, hlavne keď sme mali hodiny, kde to vyzeralo, že aj pán učiteľ sa nudí rovnako ako my. Proste taká tá rutina, kde sa len odprednáša a polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie. To potom človek len tak pretrpí a nič mu z toho nakoniec neostane v hlave. Mám pocit, že niektorí učitelia tam už proste len dobiehajú do dôchodku a už ich to nebaví tak ako kedysi. Nehovorím, že všetci, ale takí sa tam proste našli. A tie priestory? No, niektoré veci sa tam snažili vylepšiť, ale celkovo to na mňa občas pôsobilo tak, že je to už staré a chcelo by to väčšiu rekonštrukciu. Tie staré okná alebo vybavenie tried, to občas človeku nekorešponduje s tým, čo vidí inde. A komunikácia tiež občas škrípala. Niekedy bolo ťažké zistiť, čo sa vlastne deje, alebo prečo sú veci tak, ako sú. Mala som pocit, že nám niekedy chýbala taká tá otvorenosť, aby sa človek nebál spýtať alebo niečo navrhnúť. Celkovo je to taká škola, kde záleží na tom, na koho natrafíš a s akou náladou. Niečo bolo naozaj fajn, ale potom sú veci, ktoré by si zaslúžili poriadne vylepšiť. Hlavne to, aby sa tam človek cítil, že každý deň je šanca naučiť sa niečo nové a nie len prežiť to do ďalšieho dňa.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
