<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Jána Majku Dolná Streda 695, Dolná Streda	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-jana-majku-dolna-streda-695-dolna-streda/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-jana-majku-dolna-streda-695-dolna-streda/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:37:33 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Lucia		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-jana-majku-dolna-streda-695-dolna-streda/#comment-6188</link>

		<dc:creator><![CDATA[Lucia]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 22 Jun 2025 20:29:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-jana-majku-dolna-streda-695-dolna-streda/#comment-6188</guid>

					<description><![CDATA[Takže, čo ja viem povedať o ZŠ Jána Majku v Dolnej Strede... Vieš, je to taká škola, kde mám pocit, že ju pozná každý v dedine. Nie je to nejaký obrovský komplex, skôr taká menšia, útulnejšia, čo je podľa mňa aj výhoda, lebo tam si človek pripadá tak nejako „domácky“. Ja som tam chodila, a teraz aj moje deti, takže mám celkom prehľad, ako to tam funguje, aj keď, jasné, moja skúsenosť je už trochu staršia. Vždy sa mi páčilo, že atmosféra tam bola taká... rodinná. Veľa ľudí tam pracuje dlhé roky, takže máš pocit, že ťa poznajú, vedia, kto si. Na prvom stupni si pamätám, že pani učiteľky boli vždy veľmi milé a trpezlivé, čo je pre malých škôlkarov super. Moja malá sa tam vždy veľmi tešila, učili sa hravou formou, a to je podľa mňa najdôležitejšie, aby si dieťa k škole vytvorilo pozitívny vzťah hneď na začiatku. Nie je to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, snažili sa s nimi naozaj pracovať a vymýšľať zaujímavé veci. Aj tých krúžkov tam bolo vždy dosť, či už športové alebo nejaké výtvarné, čo je super, lebo si každý nájde to svoje. Ale potom, ako človek prejde na ten druhý stupeň, mám pocit, že sa to tak trošku zmení. Viem si predstaviť, že niektorí učitelia tam už sú takí... vyhorenejší, alebo ako to povedať. Niektoré hodiny boli fakt nuda a polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to bolo skôr o tom, že si prepíšeme niečo z tabule alebo z učebnice, a to je všetko. Jasné, že nie všetci sú takí, sú tam aj super učitelia, ktorí dokážu žiakov naozaj zaujať a motivovať, ale nie je to pravidlo všade. Niekedy som si hovorila, že chcelo by to asi viac sviežeho vzduchu a nových nápadov, lebo ten prístup bol občas taký, aký bol aj za mojich čias. Čo sa týka vybavenia, tak to je už taká klasika na menších školách. Pamätám si, ako sme mali ešte tie staré drevené lavice, a aj keď sa to snažia postupne modernizovať, niektoré veci tam proste kričia po nejakej väčšej obnove. Telocvičňa už čo-to zažila, a aj počítačové učebne by občas potrebovali trochu viac výkonu, aby to nebolo len o čakaní, kým sa niečo načíta. Na druhej strane, viem, že sa snažia, čo sa dá, a aj tak dokážu z toho mála vyčarovať celkom fajn prostredie. S komunikáciou s rodičmi som občas mala pocit, že by to mohlo byť lepšie. Niekedy sa človek dozvie veci takpovediac „na poslednú chvíľu“ alebo len tak náhodou. Ale zase, keď sa človek opýta, tak sa snažia pomôcť a vysvetliť, len niekedy by som privítala proaktívnejší prístup. Ale tak, možno je to aj o tom, že v takej menšej škole sa predpokladá, že sa veci rozšíria aj tak, čo ja viem. Celkovo je to taká škola, ktorá má svoje svetlé aj tie menej svetlé stránky, ale stále si drží tú svoju špecifickú atmosféru.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže, čo ja viem povedať o ZŠ Jána Majku v Dolnej Strede&#8230; Vieš, je to taká škola, kde mám pocit, že ju pozná každý v dedine. Nie je to nejaký obrovský komplex, skôr taká menšia, útulnejšia, čo je podľa mňa aj výhoda, lebo tam si človek pripadá tak nejako „domácky“. Ja som tam chodila, a teraz aj moje deti, takže mám celkom prehľad, ako to tam funguje, aj keď, jasné, moja skúsenosť je už trochu staršia. Vždy sa mi páčilo, že atmosféra tam bola taká&#8230; rodinná. Veľa ľudí tam pracuje dlhé roky, takže máš pocit, že ťa poznajú, vedia, kto si. Na prvom stupni si pamätám, že pani učiteľky boli vždy veľmi milé a trpezlivé, čo je pre malých škôlkarov super. Moja malá sa tam vždy veľmi tešila, učili sa hravou formou, a to je podľa mňa najdôležitejšie, aby si dieťa k škole vytvorilo pozitívny vzťah hneď na začiatku. Nie je to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, snažili sa s nimi naozaj pracovať a vymýšľať zaujímavé veci. Aj tých krúžkov tam bolo vždy dosť, či už športové alebo nejaké výtvarné, čo je super, lebo si každý nájde to svoje. Ale potom, ako človek prejde na ten druhý stupeň, mám pocit, že sa to tak trošku zmení. Viem si predstaviť, že niektorí učitelia tam už sú takí&#8230; vyhorenejší, alebo ako to povedať. Niektoré hodiny boli fakt nuda a polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to bolo skôr o tom, že si prepíšeme niečo z tabule alebo z učebnice, a to je všetko. Jasné, že nie všetci sú takí, sú tam aj super učitelia, ktorí dokážu žiakov naozaj zaujať a motivovať, ale nie je to pravidlo všade. Niekedy som si hovorila, že chcelo by to asi viac sviežeho vzduchu a nových nápadov, lebo ten prístup bol občas taký, aký bol aj za mojich čias. Čo sa týka vybavenia, tak to je už taká klasika na menších školách. Pamätám si, ako sme mali ešte tie staré drevené lavice, a aj keď sa to snažia postupne modernizovať, niektoré veci tam proste kričia po nejakej väčšej obnove. Telocvičňa už čo-to zažila, a aj počítačové učebne by občas potrebovali trochu viac výkonu, aby to nebolo len o čakaní, kým sa niečo načíta. Na druhej strane, viem, že sa snažia, čo sa dá, a aj tak dokážu z toho mála vyčarovať celkom fajn prostredie. S komunikáciou s rodičmi som občas mala pocit, že by to mohlo byť lepšie. Niekedy sa človek dozvie veci takpovediac „na poslednú chvíľu“ alebo len tak náhodou. Ale zase, keď sa človek opýta, tak sa snažia pomôcť a vysvetliť, len niekedy by som privítala proaktívnejší prístup. Ale tak, možno je to aj o tom, že v takej menšej škole sa predpokladá, že sa veci rozšíria aj tak, čo ja viem. Celkovo je to taká škola, ktorá má svoje svetlé aj tie menej svetlé stránky, ale stále si drží tú svoju špecifickú atmosféru.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
