<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Jana Amosa Komenského Ulica Komenského 1227/8, Sereď	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-jana-amosa-komenskeho-ulica-komenskeho-1227-8-sered/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-jana-amosa-komenskeho-ulica-komenskeho-1227-8-sered/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:37:40 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Veronika		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-jana-amosa-komenskeho-ulica-komenskeho-1227-8-sered/#comment-6208</link>

		<dc:creator><![CDATA[Veronika]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 12 Mar 2025 11:36:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-jana-amosa-komenskeho-ulica-komenskeho-1227-8-sered/#comment-6208</guid>

					<description><![CDATA[Takže, k ZŠ Jana Amosa Komenského v Seredi, mám k nej taký zvláštny vzťah. Keď tam moje dieťa nastúpilo, tak som mala pocit, že to bude taká klasika, akú si pamätáme my z detstva. A v podstate áno, ale aj nie. Na prvý pohľad je to taká tá známa budova, čo každý v Seredi pozná, má svoju tradíciu. Čo musím hneď na začiatku povedať, je, že niektorí učitelia sú naozaj srdciari. Sú takí, čo to proste milujú a je to na nich vidieť, vedia hodinu spraviť fakt super, že deti sa tešia a aj sa niečo naučia, nie je to len o bifľovaní. Pamätám si, že sme tam mali aj nejaké super projekty, alebo aspoň moje dieťa chodilo domov nadšené z toho, čo robili v krúžku, alebo ako si niečo vyrábali. To je fakt fajn, keď vidím, že sa im niekto venuje aj mimo učenia z knižky. A aj tá komunita okolo školy, niekedy sa mi zdalo, že drží spolu, rodičia sa poznajú, učitelia sa snažia organizovať nejaké akcie. Cítiť tam takú snahu. Ale potom je tu aj druhá strana mince, a to ma trochu mrzí. Niektoré hodiny sú proste čistá nuda, fakt. Mám pocit, že polovica triedy sa tam nudí a čaká na zvonenie. Niekedy mi príde, že niektorí učitelia sú tam len, aby si odbili svoje, odprednášali si to svoje a hotovo. Žiadna interakcia, žiadna snaha niečo deťom ukázať inak ako len z tabule. To ma vie naozaj naštvať, lebo viem, že to ide aj inak. Nemám pocit, že by sa vždy snažili nájsť k deťom cestu, občas je to skôr o tom, že všetci musia ísť podľa jednej šablóny a hotovo. Čo sa týka priestorov, tak viem, že sa tam občas niečo opravuje, tu nová telocvičňa, tam zase niečo vymaľované, a to je super. Je vidieť, že sa snažia, aby to vyzeralo lepšie a bolo funkčné. Ale potom sú zase aj miesta, kde to vyzerá, akoby sa tam zastavil čas, a to je tiež taký zvláštny kontrast. A komunikácia? No, s týmto mám zmiešané pocity. Niekedy super, rýchlo odpovedia, pomôžu. Inokedy mám pocit, že moje otázky či pripomienky idú tak trochu do prázdna, alebo sa na ne odpovie tak, že sa vlastne nič nedozviem. Nie je to tak, že by som mala pocit, že som vždy vypočutá. Celkovo mám pocit, že táto škola má potenciál byť fakt super, lebo má tam tých pár ľudí, ktorí to ťahajú dopredu a sú naozaj nadšení. Ale zároveň ju brzdí taká tá „klasika“ a občasná neochota skúšať nové veci, alebo proste len neschopnosť motivovať niektorých učiteľov, aby to robili inak. Na druhej strane je to zase domáca pôda, a to tiež niečo znamená. Je to také, raz lepšie, raz horšie, ako to už býva, keď deti rastú a mení sa im ročník, menia sa aj učitelia. Takže je to taká skúsenosť, aká je.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže, k ZŠ Jana Amosa Komenského v Seredi, mám k nej taký zvláštny vzťah. Keď tam moje dieťa nastúpilo, tak som mala pocit, že to bude taká klasika, akú si pamätáme my z detstva. A v podstate áno, ale aj nie. Na prvý pohľad je to taká tá známa budova, čo každý v Seredi pozná, má svoju tradíciu. Čo musím hneď na začiatku povedať, je, že niektorí učitelia sú naozaj srdciari. Sú takí, čo to proste milujú a je to na nich vidieť, vedia hodinu spraviť fakt super, že deti sa tešia a aj sa niečo naučia, nie je to len o bifľovaní. Pamätám si, že sme tam mali aj nejaké super projekty, alebo aspoň moje dieťa chodilo domov nadšené z toho, čo robili v krúžku, alebo ako si niečo vyrábali. To je fakt fajn, keď vidím, že sa im niekto venuje aj mimo učenia z knižky. A aj tá komunita okolo školy, niekedy sa mi zdalo, že drží spolu, rodičia sa poznajú, učitelia sa snažia organizovať nejaké akcie. Cítiť tam takú snahu. Ale potom je tu aj druhá strana mince, a to ma trochu mrzí. Niektoré hodiny sú proste čistá nuda, fakt. Mám pocit, že polovica triedy sa tam nudí a čaká na zvonenie. Niekedy mi príde, že niektorí učitelia sú tam len, aby si odbili svoje, odprednášali si to svoje a hotovo. Žiadna interakcia, žiadna snaha niečo deťom ukázať inak ako len z tabule. To ma vie naozaj naštvať, lebo viem, že to ide aj inak. Nemám pocit, že by sa vždy snažili nájsť k deťom cestu, občas je to skôr o tom, že všetci musia ísť podľa jednej šablóny a hotovo. Čo sa týka priestorov, tak viem, že sa tam občas niečo opravuje, tu nová telocvičňa, tam zase niečo vymaľované, a to je super. Je vidieť, že sa snažia, aby to vyzeralo lepšie a bolo funkčné. Ale potom sú zase aj miesta, kde to vyzerá, akoby sa tam zastavil čas, a to je tiež taký zvláštny kontrast. A komunikácia? No, s týmto mám zmiešané pocity. Niekedy super, rýchlo odpovedia, pomôžu. Inokedy mám pocit, že moje otázky či pripomienky idú tak trochu do prázdna, alebo sa na ne odpovie tak, že sa vlastne nič nedozviem. Nie je to tak, že by som mala pocit, že som vždy vypočutá. Celkovo mám pocit, že táto škola má potenciál byť fakt super, lebo má tam tých pár ľudí, ktorí to ťahajú dopredu a sú naozaj nadšení. Ale zároveň ju brzdí taká tá „klasika“ a občasná neochota skúšať nové veci, alebo proste len neschopnosť motivovať niektorých učiteľov, aby to robili inak. Na druhej strane je to zase domáca pôda, a to tiež niečo znamená. Je to také, raz lepšie, raz horšie, ako to už býva, keď deti rastú a mení sa im ročník, menia sa aj učitelia. Takže je to taká skúsenosť, aká je.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
