<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Hutnícka 16, Spišská Nová Ves	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-hutnicka-16-spisska-nova-ves/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-hutnicka-16-spisska-nova-ves/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:48:00 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Michala		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-hutnicka-16-spisska-nova-ves/#comment-7951</link>

		<dc:creator><![CDATA[Michala]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 14 Mar 2025 18:23:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-hutnicka-16-spisska-nova-ves/#comment-7951</guid>

					<description><![CDATA[Tak toto je taká moja osobná skúsenosť, alebo skôr pocity, čo mám zo Základnej školy Hutnícka v Spišskej Novej Vsi. Keď sme sa rozhodovali, kam dať malého, počuli sme všeličo, ale človek musí vidieť sám, nie? Na začiatku som mala celkom dobrý pocit. Niektorí učitelia sú tam fakt úžasní, to musím povedať. Vidieť, že ich to baví a snažia sa, aby deti pochopili, čo im hovoria, nielen aby si niečo memorovali. Keď mi malý príde domov nadšený z nejakej hodiny, to je na nezaplatenie. Majú tam aj celkom fajn krúžky, čo je super, lebo dieťa sa môže venovať tomu, čo ho baví, a nemusí sa potom po škole hneď nudiť doma. Páči sa mi, že sa snažia organizovať aj nejaké akcie, aj keď niekedy mám pocit, že by ich mohlo byť aj viac, alebo by mohli byť trošku pestrejšie. Ale potom sú zase dni, keď mám pocit, že to tam ide ako na zotrvačník. Zase sa stane, že mi dieťa príde domov a povie, že sa celú hodinu hrozne nudilo, alebo že mali len takú výplňovú aktivitu, len aby prešiel čas. To ma dosť mrzí, lebo potom mám dojem, že sa premrhá toľko potenciálu. Občas si tak povzdychnem, že by to chcelo asi trošku viac čerstvého vzduchu, nejakých nových prístupov. Niekedy mi príde, že učenie je stále také školské, klasické sedenie v lavici a písanie si do zošita. Že by to chcelo viac toho objavovania a menej drilu. S komunikáciou je to tiež taký kolotoč. Niekedy mi prídu informácie včas a jasne, inokedy mám pocit, že musím pátrať sama, aby som zistila, čo sa deje, alebo čo sa očakáva. Ako keby si niektorí mysleli, že rodič vie všetko. Čo sa týka priestorov, viem, že sa tam snažia, ale predsa len, je to staršia budova a občas je to vidieť. Nie je to vyslovene zlé, ale sem-tam by sa zišla taká poriadna, moderná ruka. Čo ma ale naozaj občas trápi, je ten prístup k deťom, keď je nejaký problém. Mám pocit, že niekedy sa niektoré veci zametú pod koberec, alebo sa len prejdú bez nejakého hlbšieho riešenia. Nehovorím, že je to vždy, ale keď sa to stane, tak mi to naozaj vadí, lebo predsa len, chceme pre naše deti bezpečné a podporné prostredie. Občas mi chýba ten individuálnejší prístup, keď dieťa potrebuje trošku iný impulz, alebo má nejaké špecifické potreby. Príde mi, že sa tam občas ide takým jedným smerom pre všetkých, a to nie vždy sadne každému. Celkovo je to taká škola, kde sa dá nájsť aj to dobré, aj to, čo ma ako rodiča trápi. Nehovorím, že je to peklo, ale ani to nie je úplná rozprávka. Je to taký bežný školský život, s tými svojimi svetlými chvíľami a aj tými, kedy si len povzdychnem, že by to mohlo byť lepšie.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Tak toto je taká moja osobná skúsenosť, alebo skôr pocity, čo mám zo Základnej školy Hutnícka v Spišskej Novej Vsi. Keď sme sa rozhodovali, kam dať malého, počuli sme všeličo, ale človek musí vidieť sám, nie? Na začiatku som mala celkom dobrý pocit. Niektorí učitelia sú tam fakt úžasní, to musím povedať. Vidieť, že ich to baví a snažia sa, aby deti pochopili, čo im hovoria, nielen aby si niečo memorovali. Keď mi malý príde domov nadšený z nejakej hodiny, to je na nezaplatenie. Majú tam aj celkom fajn krúžky, čo je super, lebo dieťa sa môže venovať tomu, čo ho baví, a nemusí sa potom po škole hneď nudiť doma. Páči sa mi, že sa snažia organizovať aj nejaké akcie, aj keď niekedy mám pocit, že by ich mohlo byť aj viac, alebo by mohli byť trošku pestrejšie. Ale potom sú zase dni, keď mám pocit, že to tam ide ako na zotrvačník. Zase sa stane, že mi dieťa príde domov a povie, že sa celú hodinu hrozne nudilo, alebo že mali len takú výplňovú aktivitu, len aby prešiel čas. To ma dosť mrzí, lebo potom mám dojem, že sa premrhá toľko potenciálu. Občas si tak povzdychnem, že by to chcelo asi trošku viac čerstvého vzduchu, nejakých nových prístupov. Niekedy mi príde, že učenie je stále také školské, klasické sedenie v lavici a písanie si do zošita. Že by to chcelo viac toho objavovania a menej drilu. S komunikáciou je to tiež taký kolotoč. Niekedy mi prídu informácie včas a jasne, inokedy mám pocit, že musím pátrať sama, aby som zistila, čo sa deje, alebo čo sa očakáva. Ako keby si niektorí mysleli, že rodič vie všetko. Čo sa týka priestorov, viem, že sa tam snažia, ale predsa len, je to staršia budova a občas je to vidieť. Nie je to vyslovene zlé, ale sem-tam by sa zišla taká poriadna, moderná ruka. Čo ma ale naozaj občas trápi, je ten prístup k deťom, keď je nejaký problém. Mám pocit, že niekedy sa niektoré veci zametú pod koberec, alebo sa len prejdú bez nejakého hlbšieho riešenia. Nehovorím, že je to vždy, ale keď sa to stane, tak mi to naozaj vadí, lebo predsa len, chceme pre naše deti bezpečné a podporné prostredie. Občas mi chýba ten individuálnejší prístup, keď dieťa potrebuje trošku iný impulz, alebo má nejaké špecifické potreby. Príde mi, že sa tam občas ide takým jedným smerom pre všetkých, a to nie vždy sadne každému. Celkovo je to taká škola, kde sa dá nájsť aj to dobré, aj to, čo ma ako rodiča trápi. Nehovorím, že je to peklo, ale ani to nie je úplná rozprávka. Je to taký bežný školský život, s tými svojimi svetlými chvíľami a aj tými, kedy si len povzdychnem, že by to mohlo byť lepšie.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
