<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Hrabské 42, Hrabské	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-hrabske-42-hrabske/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-hrabske-42-hrabske/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:44:15 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: LusiLove		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-hrabske-42-hrabske/#comment-7355</link>

		<dc:creator><![CDATA[LusiLove]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 02 Sep 2025 12:57:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-hrabske-42-hrabske/#comment-7355</guid>

					<description><![CDATA[Ahojte všetci, čo rozmýšľate, kam dať svoje dieťa alebo kam ísť vy sami, ak ste na základke. Ja som si prešla ZŠ v Hrabskom a mám na ňu dosť zmiešané pocity, tak vám skúsim povedať, ako to tam vidím ja, z takej tej rodičovskej aj študentskej perspektívy, lebo som ju zažila z oboch strán. Na jednej strane je to taká tá naša dedinská škola, kde sa pozná skoro každý s každým. To je fajn, lebo tá atmosféra je tam taká rodinnejšia, človek sa necíti ako nejaké číslo. Učitelia sa snažia poznať deti a myslím si, že sa im celkom darí venovať sa im aj individuálnejšie, keďže triedy nie sú také preplnené ako vo veľkých mestách. Páčilo sa mi, že aj keď sme boli malá škola, tak sa snažili organizovať nejaké akcie, výlety, divadielka, aby sme nemali pocit, že sme odtrhnutí od sveta. Keď sme mali dni otvorených dverí alebo nejaké vystúpenia, vždy to malo takú peknú, komunitnú atmosféru, kde sa zišla celá dedina a rodičia sa cítili zapojení. Mám pocit, že niektorí učitelia tam naozaj dávajú zo seba maximum a je vidieť, že ich to baví, snažia sa deti zaujať a nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas. Naopak, snažili sa s nami pracovať a to ma fakt potešilo. Ale potom sú tu aj veci, ktoré ma dosť mrzia. Niekedy mám pocit, že tá škola tak trochu zaspala dobu. Chýba tam taký ten „drive“ ísť dopredu, skúšať nové veci. Zdá sa mi, že sa tam občas príliš spoliehajú na overené, ale už trochu zastarané metódy. Polovica triedy sa potom nudila a čakala na zvonenie, lebo ten výklad bol príliš suchý alebo jednostranný. Hoci je tam snaha o to individuálnejší prístup, niekedy mám pocit, že sa to stráca v takom tom tlaku na rutinu. Čo sa týka vybavenia, je vidieť, že to nie je žiadna supermoderná škola. Jasné, na dedine nemôžeme čakať nejaké špičkové laboratóriá alebo vybavené dielne ako vo veľkom meste, ale niekedy som si hovorila, že by to chcelo už trošku väčšiu investíciu do technológií alebo aspoň do nejakých interaktívnych pomôcok, aby sa tie hodiny oživili. Komunikácia medzi školou a rodičmi nie je vždy úplne priamočiara a transparentná, občas sa k dôležitým informáciám dostávame takými okľukami, čo vie byť dosť frustrujúce. A niekedy mám pocit, že keď sa vyskytnú nejaké problémy, rieši sa to skôr pod kobercom, namiesto toho, aby sa o tom otvorene hovorilo a hľadalo sa riešenie. Takže tak. Je to taká naša škola v Hrabskom. Má svoje silné stránky v tej rodinnej atmosfére a snahe niektorých učiteľov, ale zas by to chcelo trošku viac odvahy na zmeny a modernizáciu, aby deti pripravila na svet, ktorý je už dávno niekde inde.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Ahojte všetci, čo rozmýšľate, kam dať svoje dieťa alebo kam ísť vy sami, ak ste na základke. Ja som si prešla ZŠ v Hrabskom a mám na ňu dosť zmiešané pocity, tak vám skúsim povedať, ako to tam vidím ja, z takej tej rodičovskej aj študentskej perspektívy, lebo som ju zažila z oboch strán. Na jednej strane je to taká tá naša dedinská škola, kde sa pozná skoro každý s každým. To je fajn, lebo tá atmosféra je tam taká rodinnejšia, človek sa necíti ako nejaké číslo. Učitelia sa snažia poznať deti a myslím si, že sa im celkom darí venovať sa im aj individuálnejšie, keďže triedy nie sú také preplnené ako vo veľkých mestách. Páčilo sa mi, že aj keď sme boli malá škola, tak sa snažili organizovať nejaké akcie, výlety, divadielka, aby sme nemali pocit, že sme odtrhnutí od sveta. Keď sme mali dni otvorených dverí alebo nejaké vystúpenia, vždy to malo takú peknú, komunitnú atmosféru, kde sa zišla celá dedina a rodičia sa cítili zapojení. Mám pocit, že niektorí učitelia tam naozaj dávajú zo seba maximum a je vidieť, že ich to baví, snažia sa deti zaujať a nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas. Naopak, snažili sa s nami pracovať a to ma fakt potešilo. Ale potom sú tu aj veci, ktoré ma dosť mrzia. Niekedy mám pocit, že tá škola tak trochu zaspala dobu. Chýba tam taký ten „drive“ ísť dopredu, skúšať nové veci. Zdá sa mi, že sa tam občas príliš spoliehajú na overené, ale už trochu zastarané metódy. Polovica triedy sa potom nudila a čakala na zvonenie, lebo ten výklad bol príliš suchý alebo jednostranný. Hoci je tam snaha o to individuálnejší prístup, niekedy mám pocit, že sa to stráca v takom tom tlaku na rutinu. Čo sa týka vybavenia, je vidieť, že to nie je žiadna supermoderná škola. Jasné, na dedine nemôžeme čakať nejaké špičkové laboratóriá alebo vybavené dielne ako vo veľkom meste, ale niekedy som si hovorila, že by to chcelo už trošku väčšiu investíciu do technológií alebo aspoň do nejakých interaktívnych pomôcok, aby sa tie hodiny oživili. Komunikácia medzi školou a rodičmi nie je vždy úplne priamočiara a transparentná, občas sa k dôležitým informáciám dostávame takými okľukami, čo vie byť dosť frustrujúce. A niekedy mám pocit, že keď sa vyskytnú nejaké problémy, rieši sa to skôr pod kobercom, namiesto toho, aby sa o tom otvorene hovorilo a hľadalo sa riešenie. Takže tak. Je to taká naša škola v Hrabskom. Má svoje silné stránky v tej rodinnej atmosfére a snahe niektorých učiteľov, ale zas by to chcelo trošku viac odvahy na zmeny a modernizáciu, aby deti pripravila na svet, ktorý je už dávno niekde inde.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
