<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Hlavná 28, Zemplínske Jastrabie	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-hlavna-28-zemplinske-jastrabie/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-hlavna-28-zemplinske-jastrabie/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:48:22 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Renátka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-hlavna-28-zemplinske-jastrabie/#comment-8014</link>

		<dc:creator><![CDATA[Renátka]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 23 Jun 2025 20:16:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-hlavna-28-zemplinske-jastrabie/#comment-8014</guid>

					<description><![CDATA[Keď som pre moje dieťa vyberala školu v Zemplínskych Jastrabí, človek sa vždy snaží nájsť niečo, kde sa bude cítiť dobre a zároveň sa aj niečo naučí. Mala som naozaj rôzne očakávania, lebo predsa len je to menšia škola v menšej obci. Viem, že sa na internete píše kadečo, tak som sa snažila si spraviť vlastný obraz a hlavne sa pýtať ľudí, čo tam už deti mali alebo majú. Mám pocit, že najväčšie plus je tam určite taká tá komunitná atmosféra. Keď si dieťa zvykne, cíti sa v škole ako doma, lebo sa všetci poznajú. Nie je to taký ten anonymný moloch, kde je jeden žiak len číslo. Niektorí učitelia sú naozaj srdciari, je vidieť, že ich tá práca baví a snažia sa deťom všelijako spestriť vyučovanie. Nebolo to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili prísť s niečím zaujímavým. Párkrát sme sa boli pozrieť na nejaké vianočné besiedky alebo akcie, a vždy to bolo také milé a osobné, že som mala pocit, že sa tam každý, kto mohol, zapojil. Na druhej strane, občas sa mi zdalo, že budova by si už žiadala poriadnu rekonštrukciu. Vidieť, že je to už staršia škola a nie všetko je tam úplne tip-top, čo sa vybavenia týka. Chýbali mi tam niekedy aj nejaké extra krúžky alebo možnosti, kam by dieťa mohlo ísť po vyučovaní, keby ho nebavili tie klasické veci. Je jasné, že v menšej škole je to ťažšie s ponukou, ale človek by predsa len chcel, aby sa dieťa rozvíjalo aj inak ako len učením. A priznám sa, že s niektorými učiteľmi som mala pocit, že už to majú tak trochu odrobené, že ich už to nadšenie opustilo. V triede to potom aj bolo cítiť, že polovica detí sa nudila a len čakala na zvonenie. S komunikáciou to bolo občas také všelijaké, niekedy som mala pocit, že informácie sa ku mne dostávali tak trochu náhodne, a nie vždy som vedela, čo sa v škole deje alebo plánuje. Človek by čakal, že v dnešnej dobe je to už lepšie zorganizované, ale zdá sa, že tu to niekedy ešte pokrivkáva. Celkovo je to taká škola, kde sa nájdu svetlé chvíle aj tie, kedy si človek povzdychne.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som pre moje dieťa vyberala školu v Zemplínskych Jastrabí, človek sa vždy snaží nájsť niečo, kde sa bude cítiť dobre a zároveň sa aj niečo naučí. Mala som naozaj rôzne očakávania, lebo predsa len je to menšia škola v menšej obci. Viem, že sa na internete píše kadečo, tak som sa snažila si spraviť vlastný obraz a hlavne sa pýtať ľudí, čo tam už deti mali alebo majú. Mám pocit, že najväčšie plus je tam určite taká tá komunitná atmosféra. Keď si dieťa zvykne, cíti sa v škole ako doma, lebo sa všetci poznajú. Nie je to taký ten anonymný moloch, kde je jeden žiak len číslo. Niektorí učitelia sú naozaj srdciari, je vidieť, že ich tá práca baví a snažia sa deťom všelijako spestriť vyučovanie. Nebolo to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili prísť s niečím zaujímavým. Párkrát sme sa boli pozrieť na nejaké vianočné besiedky alebo akcie, a vždy to bolo také milé a osobné, že som mala pocit, že sa tam každý, kto mohol, zapojil. Na druhej strane, občas sa mi zdalo, že budova by si už žiadala poriadnu rekonštrukciu. Vidieť, že je to už staršia škola a nie všetko je tam úplne tip-top, čo sa vybavenia týka. Chýbali mi tam niekedy aj nejaké extra krúžky alebo možnosti, kam by dieťa mohlo ísť po vyučovaní, keby ho nebavili tie klasické veci. Je jasné, že v menšej škole je to ťažšie s ponukou, ale človek by predsa len chcel, aby sa dieťa rozvíjalo aj inak ako len učením. A priznám sa, že s niektorými učiteľmi som mala pocit, že už to majú tak trochu odrobené, že ich už to nadšenie opustilo. V triede to potom aj bolo cítiť, že polovica detí sa nudila a len čakala na zvonenie. S komunikáciou to bolo občas také všelijaké, niekedy som mala pocit, že informácie sa ku mne dostávali tak trochu náhodne, a nie vždy som vedela, čo sa v škole deje alebo plánuje. Človek by čakal, že v dnešnej dobe je to už lepšie zorganizované, ale zdá sa, že tu to niekedy ešte pokrivkáva. Celkovo je to taká škola, kde sa nájdu svetlé chvíle aj tie, kedy si človek povzdychne.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
