<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Gemerská Panica 258, Gemerská Panica	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-gemerska-panica-258-gemerska-panica/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-gemerska-panica-258-gemerska-panica/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:47:39 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Zuzana		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-gemerska-panica-258-gemerska-panica/#comment-7895</link>

		<dc:creator><![CDATA[Zuzana]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 24 Sep 2025 18:11:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-gemerska-panica-258-gemerska-panica/#comment-7895</guid>

					<description><![CDATA[Keď sa ma niekto opýta na základku v Gemerskej Panici, vždy mi to prinesie takú zmes spomienok. Na jednej strane si pamätám, že to tam bolo tak nejako domáce, taká malá škola, kde sa v podstate každý s každým poznal. To malo svoje čaro, človek sa necítil ako číslo v nejakej veľkej mašinérii, ale skôr ako súčasť niečoho menšieho. Bolo to celkom fajn, keď boli nejaké akcie alebo tak, že sa celá dedina spojila a držalo sa to tak pokope. Ale zas, nemôžem povedať, že by bolo všetko ružové. Niekedy som mala pocit, že sa to tam trochu, povedzme, zaseklo v čase. Niektoré hodiny boli fakt o nervy, polovička triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to bolo také suché, len bifľovanie a žiadna akcia. Predsa len, už nie sme v minulom storočí, človek by čakal, že sa to bude trochu meniť. Občas mi prišlo, že sa tam moc nerieši, že niekto je fakt šikovný a potrebuje viac podnetov, alebo naopak, že niekomu niečo vôbec nejde a potreboval by viac pomôcť. Proste sa išlo podľa nejakej šablóny a hotovo. Na druhej strane, zase by som klamala, keby som povedala, že všetci učitelia boli takíto. Nájdu sa tam aj takí, čo sú fakt srdciari, venujú sa tomu naplno a vedia to predať tak, že človeka to chytí. Keď sme mali takých, to bolo fakt cítiť, že ich to baví a vedia tú látku oživiť. A nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, väčšinou to bolo premyslené a dali si záležať. Človek sa potom aj tešil na ich hodiny. Vybavenie školy je taká kapitola sama o sebe. Človek vidí, že sa snažia, ale zas, niektoré veci už majú svoje roky. Aj keď sa to snažia udržať v poriadku, občas to pôsobilo dosť tak... staro. Možno by sa zišli nejaké investície, aby sa to trochu modernizovalo a aby sme mali viac možností, hlavne v nejakých krúžkoch alebo tak. S tým ale nemám osobnú skúsenosť, to je skôr taký môj pocit z prostredia, keď si na to spomeniem. Ale aj napriek všetkému, myslím, že nám to tam dalo taký dobrý základ do života. Tá komunita, to, že sme sa poznali, to je niečo, čo vo veľkých mestských školách asi len tak nezažiješ. Cítila som sa tam v bezpečí, a to je tiež dosť dôležité.&lt;/blockquote&gt;]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď sa ma niekto opýta na základku v Gemerskej Panici, vždy mi to prinesie takú zmes spomienok. Na jednej strane si pamätám, že to tam bolo tak nejako domáce, taká malá škola, kde sa v podstate každý s každým poznal. To malo svoje čaro, človek sa necítil ako číslo v nejakej veľkej mašinérii, ale skôr ako súčasť niečoho menšieho. Bolo to celkom fajn, keď boli nejaké akcie alebo tak, že sa celá dedina spojila a držalo sa to tak pokope. Ale zas, nemôžem povedať, že by bolo všetko ružové. Niekedy som mala pocit, že sa to tam trochu, povedzme, zaseklo v čase. Niektoré hodiny boli fakt o nervy, polovička triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to bolo také suché, len bifľovanie a žiadna akcia. Predsa len, už nie sme v minulom storočí, človek by čakal, že sa to bude trochu meniť. Občas mi prišlo, že sa tam moc nerieši, že niekto je fakt šikovný a potrebuje viac podnetov, alebo naopak, že niekomu niečo vôbec nejde a potreboval by viac pomôcť. Proste sa išlo podľa nejakej šablóny a hotovo. Na druhej strane, zase by som klamala, keby som povedala, že všetci učitelia boli takíto. Nájdu sa tam aj takí, čo sú fakt srdciari, venujú sa tomu naplno a vedia to predať tak, že človeka to chytí. Keď sme mali takých, to bolo fakt cítiť, že ich to baví a vedia tú látku oživiť. A nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, väčšinou to bolo premyslené a dali si záležať. Človek sa potom aj tešil na ich hodiny. Vybavenie školy je taká kapitola sama o sebe. Človek vidí, že sa snažia, ale zas, niektoré veci už majú svoje roky. Aj keď sa to snažia udržať v poriadku, občas to pôsobilo dosť tak&#8230; staro. Možno by sa zišli nejaké investície, aby sa to trochu modernizovalo a aby sme mali viac možností, hlavne v nejakých krúžkoch alebo tak. S tým ale nemám osobnú skúsenosť, to je skôr taký môj pocit z prostredia, keď si na to spomeniem. Ale aj napriek všetkému, myslím, že nám to tam dalo taký dobrý základ do života. Tá komunita, to, že sme sa poznali, to je niečo, čo vo veľkých mestských školách asi len tak nezažiješ. Cítila som sa tam v bezpečí, a to je tiež dosť dôležité.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
