<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Družstevná 222, Kurima	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-druzstevna-222-kurima/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-druzstevna-222-kurima/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Tue, 14 Oct 2025 16:36:00 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: NikaQueen		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-druzstevna-222-kurima/#comment-7360</link>

		<dc:creator><![CDATA[NikaQueen]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 14 Oct 2025 16:36:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-druzstevna-222-kurima/#comment-7360</guid>

					<description><![CDATA[Takže ZŠ Družstevná v Kurime... No, keď si na to spomeniem, mám také zmiešané pocity, vieš? Ako keby to bolo včera, keď som tam prvýkrát prekročila prah, a zasa je to už nejaký ten piatok. Je to taká tá typická dedinská škola, kde sa v podstate všetci poznajú a má to svoje výhody aj nevýhody. Na jednej strane, to prostredie je super. Je to malé, takže sa tam človek nestratí a má taký ten rodinný pocit. Skoro každý každého pozná, čo je na nezaplatenie, lebo sa mi vždy zdalo, že aj tí, čo sa tam o nás starali, nás poznali nielen podľa mena, ale aj vedeli, čo nás trápi alebo čo nás baví. Niekedy som si fakt pripadala, že som súčasťou niečoho väčšieho, takej malej komunity. Aj keď sa ti niečo nedarilo, vždy sa našiel niekto, kto ti podal pomocnú ruku, a to je podľa mňa fakt dôležité. Často som mala pocit, že je tam taký ľudský prístup, že tam nie si len číslo v zozname. Ale zasa, tá malosť má aj svoje muchy. Niekedy mi prišlo, že sa tam veci tak nejako vlečú. Ako keby tam chýbala taká tá iskra, drive, čo by ťa potiahla dopredu. Jasné, že boli dni, keď to bolo fajn, ale potom boli aj také, keď som mala pocit, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie. Niekedy som si priala, aby sme robili niečo viac inovatívne, nie len stále to isté dokola. A čo sa týka takých tých krúžkov a mimoškolských aktivít, tam to bolo tiež také obmedzené. Ak ťa nebavilo pár vecí, ktoré tam boli, tak si si proste musela hľadať zábavu inde. Možností tam nebolo veľa, takže pre tých, čo hľadajú široké spektrum záujmov, to asi nebolo ono. Čo sa týka samotného vyučovania, tam to bolo tiež také všelijaké. Mali sme pár fakt super ľudí, ktorí vedeli nadchnúť a ukázať, že učenie nemusí byť nuda. S nimi som sa na hodiny tešila a mala som pocit, že mi to naozaj niečo dáva. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili. Ale zasa, boli aj také hodiny, kde som mala pocit, že som tam len tak do počtu. Pamätám si, ako sme občas len tak presedeli hodinu a čakali na koniec. A tlak na známky? Ten tam bol vždycky cítiť, čo je asi normálne, ale niekedy to bolo až prehnané, hlavne keď sa blížili nejaké testy. A budova samotná... no, nie je to žiadny moderný palác, to je jasné. Niektoré triedy mi prišli také unavené, akoby pamätali ešte časy mojej babičky. Je to vidieť, že budova má už svoje roky, ale zase, bolo tam vždy čisto a dvor bol super, hlavne keď bolo pekné počasie a mohli sme byť vonku. Tam sme sa vždycky vybláznili. Celkovo si myslím, že tá škola v Kurime je taká, aká je. Má svoje silné stránky v tom, že je tam taký ľudský prístup a cítiš sa tam bezpečne, ako doma. Ale zase, ak čakáš nejaké super moderné vychytávky a milión krúžkov, tak tam to asi nenájdeš. Je to taký ten základ, kde sa naučíš to podstatné, ale niekedy mi proste chýbala tá iskra, ktorá by ťa fakt chytila za srdce a nepustila. Mám pocit, že pre niekoho je to ideál, pre iného zase iba taký priemer.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže ZŠ Družstevná v Kurime&#8230; No, keď si na to spomeniem, mám také zmiešané pocity, vieš? Ako keby to bolo včera, keď som tam prvýkrát prekročila prah, a zasa je to už nejaký ten piatok. Je to taká tá typická dedinská škola, kde sa v podstate všetci poznajú a má to svoje výhody aj nevýhody. Na jednej strane, to prostredie je super. Je to malé, takže sa tam človek nestratí a má taký ten rodinný pocit. Skoro každý každého pozná, čo je na nezaplatenie, lebo sa mi vždy zdalo, že aj tí, čo sa tam o nás starali, nás poznali nielen podľa mena, ale aj vedeli, čo nás trápi alebo čo nás baví. Niekedy som si fakt pripadala, že som súčasťou niečoho väčšieho, takej malej komunity. Aj keď sa ti niečo nedarilo, vždy sa našiel niekto, kto ti podal pomocnú ruku, a to je podľa mňa fakt dôležité. Často som mala pocit, že je tam taký ľudský prístup, že tam nie si len číslo v zozname. Ale zasa, tá malosť má aj svoje muchy. Niekedy mi prišlo, že sa tam veci tak nejako vlečú. Ako keby tam chýbala taká tá iskra, drive, čo by ťa potiahla dopredu. Jasné, že boli dni, keď to bolo fajn, ale potom boli aj také, keď som mala pocit, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie. Niekedy som si priala, aby sme robili niečo viac inovatívne, nie len stále to isté dokola. A čo sa týka takých tých krúžkov a mimoškolských aktivít, tam to bolo tiež také obmedzené. Ak ťa nebavilo pár vecí, ktoré tam boli, tak si si proste musela hľadať zábavu inde. Možností tam nebolo veľa, takže pre tých, čo hľadajú široké spektrum záujmov, to asi nebolo ono. Čo sa týka samotného vyučovania, tam to bolo tiež také všelijaké. Mali sme pár fakt super ľudí, ktorí vedeli nadchnúť a ukázať, že učenie nemusí byť nuda. S nimi som sa na hodiny tešila a mala som pocit, že mi to naozaj niečo dáva. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili. Ale zasa, boli aj také hodiny, kde som mala pocit, že som tam len tak do počtu. Pamätám si, ako sme občas len tak presedeli hodinu a čakali na koniec. A tlak na známky? Ten tam bol vždycky cítiť, čo je asi normálne, ale niekedy to bolo až prehnané, hlavne keď sa blížili nejaké testy. A budova samotná&#8230; no, nie je to žiadny moderný palác, to je jasné. Niektoré triedy mi prišli také unavené, akoby pamätali ešte časy mojej babičky. Je to vidieť, že budova má už svoje roky, ale zase, bolo tam vždy čisto a dvor bol super, hlavne keď bolo pekné počasie a mohli sme byť vonku. Tam sme sa vždycky vybláznili. Celkovo si myslím, že tá škola v Kurime je taká, aká je. Má svoje silné stránky v tom, že je tam taký ľudský prístup a cítiš sa tam bezpečne, ako doma. Ale zase, ak čakáš nejaké super moderné vychytávky a milión krúžkov, tak tam to asi nenájdeš. Je to taký ten základ, kde sa naučíš to podstatné, ale niekedy mi proste chýbala tá iskra, ktorá by ťa fakt chytila za srdce a nepustila. Mám pocit, že pre niekoho je to ideál, pre iného zase iba taký priemer.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
