<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Cesta na vŕšku 1, Marcelová	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-cesta-na-vrsku-1-marcelova/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-cesta-na-vrsku-1-marcelova/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sun, 02 Nov 2025 10:44:00 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Aleňa		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-cesta-na-vrsku-1-marcelova/#comment-6562</link>

		<dc:creator><![CDATA[Aleňa]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 02 Nov 2025 10:44:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-cesta-na-vrsku-1-marcelova/#comment-6562</guid>

					<description><![CDATA[Keď som rozmýšľala, kam dať svoje dieťa do školy, ZŠ Cesta na vŕšku v Marcelovej bola jedna z možností, o ktorej som celkom dosť počula. Na internete som si pozrela pár vecí a prečítala aj nejaké diskusie či názory, tak mám teraz taký mix pocitov, ktoré by som chcela spísať, možno to niekomu pomôže, ak je tiež na vážkach. Čo sa mi na nej na prvý pohľad páči, je, že je to taká menšia, komunitná škola. Mám pocit, že v takom prostredí sa deti nestratia v dave, poznajú sa navzájom a aj vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi môžu byť osobnejšie. Zdá sa mi, že niektorí učitelia sa tam naozaj snažia a idú za svoje hranice, vymýšľajú zaujímavé projekty a aktivity, ktoré deti bavia. Lebo nebolo to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, skôr som čítala, že sa snažia o kreatívny prístup. A to je super, keď vidím, že moje dieťa sa do školy teší aj kvôli niečomu inému ako len kamarátom. Atmosféra mi príde taká rodinnejšia, čo je pre mňa pri výbere prváka celkom dôležité. Ale, samozrejme, nič nie je ružové a aj tu sa nájdu veci, ktoré ma trošku trápia, alebo ma donútili zamyslieť sa. Niekedy mi príde, že prístup k výučbe je taký tradičnejší, možno až moc „po starom“. Čítala som, že občas sa polovica triedy nudí a čaká na zvonenie, lebo hodina je skôr o memorovaní než o reálnom premýšľaní a objavovaní. Viem, že niekedy je to nutné, ale predsa len by som si priala, aby deti boli viac vtiahnuté do diania a nemali pocit, že len musia niečo naspamäť. Čo sa týka komunikácie, tak mám pocit, že občas by to mohlo byť lepšie. Vieš, niekedy sa človek musí trošku viac dopytovať, aby zistil, čo sa deje, namiesto toho, aby to prišlo tak prirodzene a proaktívne. A čo sa týka prostredia školy, tak aj keď je škola malá a útulná, občas je vidieť, že niektoré veci by si zaslúžili modernizáciu alebo novú výbavu. To neznamená, že je to tam úplne zanedbané, to vôbec nie, ale niektoré rohy už niečo pamätajú. No, s týmto nemám osobnú skúsenosť, to je skôr taký môj dojem z prečítaného. Celkovo to vnímam tak, že ZŠ Cesta na vŕšku má svoje silné stránky, hlavne tú komunitnú atmosféru a snahu niektorých pedagógov. Ale zároveň sú tu aj veci, na ktorých by sa dalo popracovať, aby deti naozaj prekvitali a mali chuť objavovať. Je to taký mix, ako to už býva, keď je človek na vážkach a zvažuje všetky pre a proti.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som rozmýšľala, kam dať svoje dieťa do školy, ZŠ Cesta na vŕšku v Marcelovej bola jedna z možností, o ktorej som celkom dosť počula. Na internete som si pozrela pár vecí a prečítala aj nejaké diskusie či názory, tak mám teraz taký mix pocitov, ktoré by som chcela spísať, možno to niekomu pomôže, ak je tiež na vážkach. Čo sa mi na nej na prvý pohľad páči, je, že je to taká menšia, komunitná škola. Mám pocit, že v takom prostredí sa deti nestratia v dave, poznajú sa navzájom a aj vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi môžu byť osobnejšie. Zdá sa mi, že niektorí učitelia sa tam naozaj snažia a idú za svoje hranice, vymýšľajú zaujímavé projekty a aktivity, ktoré deti bavia. Lebo nebolo to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, skôr som čítala, že sa snažia o kreatívny prístup. A to je super, keď vidím, že moje dieťa sa do školy teší aj kvôli niečomu inému ako len kamarátom. Atmosféra mi príde taká rodinnejšia, čo je pre mňa pri výbere prváka celkom dôležité. Ale, samozrejme, nič nie je ružové a aj tu sa nájdu veci, ktoré ma trošku trápia, alebo ma donútili zamyslieť sa. Niekedy mi príde, že prístup k výučbe je taký tradičnejší, možno až moc „po starom“. Čítala som, že občas sa polovica triedy nudí a čaká na zvonenie, lebo hodina je skôr o memorovaní než o reálnom premýšľaní a objavovaní. Viem, že niekedy je to nutné, ale predsa len by som si priala, aby deti boli viac vtiahnuté do diania a nemali pocit, že len musia niečo naspamäť. Čo sa týka komunikácie, tak mám pocit, že občas by to mohlo byť lepšie. Vieš, niekedy sa človek musí trošku viac dopytovať, aby zistil, čo sa deje, namiesto toho, aby to prišlo tak prirodzene a proaktívne. A čo sa týka prostredia školy, tak aj keď je škola malá a útulná, občas je vidieť, že niektoré veci by si zaslúžili modernizáciu alebo novú výbavu. To neznamená, že je to tam úplne zanedbané, to vôbec nie, ale niektoré rohy už niečo pamätajú. No, s týmto nemám osobnú skúsenosť, to je skôr taký môj dojem z prečítaného. Celkovo to vnímam tak, že ZŠ Cesta na vŕšku má svoje silné stránky, hlavne tú komunitnú atmosféru a snahu niektorých pedagógov. Ale zároveň sú tu aj veci, na ktorých by sa dalo popracovať, aby deti naozaj prekvitali a mali chuť objavovať. Je to taký mix, ako to už býva, keď je človek na vážkach a zvažuje všetky pre a proti.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
