<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Centrálna 464/2, Svidník	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-centralna-464-2-svidnik/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-centralna-464-2-svidnik/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:46:24 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Rena		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-centralna-464-2-svidnik/#comment-7672</link>

		<dc:creator><![CDATA[Rena]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 13 Jul 2025 09:31:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-centralna-464-2-svidnik/#comment-7672</guid>

					<description><![CDATA[Vieš čo, keď sa ma niekto pýta na Základnú školu Centrálna vo Svidníku, mám z toho taký zvláštny pocit, lebo ono je to asi ako všade inde, že záleží, na koho natrafíš a s akými očakávaniami tam ideš. Ja mám pocit, že ako škola má určite svoje svetlé stránky. Napríklad, pamätám si, že sme mali fakt dosť možností zapájať sa do rôznych krúžkov a súťaží. Či už to bol nejaký šport, alebo aj také tie umelecké veci, proste tam sa dalo vybrať, keď človek chcel. A to je podľa mňa super, lebo nie je to len o sedení v lavici, ale aj o tom, objaviť niečo, čo ťa baví a ide ti. A niektorí učitelia to s deťmi fakt vedia, až sa človek tešil na hodinu. Ale zase, na druhej strane, občas som si pripadala ako taká malá rybička vo veľkom rybníku. Niektoré triedy boli na môj vkus až príliš plné a vtedy sa mi zdalo, že učiteľky alebo učitelia majú problém venovať sa každému zvlášť. Vtedy som mala pocit, že polovička triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to tempo bolo niekedy také, že buď si stíhal, alebo si proste zaostal. A potom si aj ty stratil motiváciu, keď si videl, že aj keď sa snažíš, tak si na to tak nejako sám. To mi prišlo také trochu demotivujúce, že sa tam občas išlo len podľa šablóny. Našťastie, boli tam aj takí ľudia, pri ktorých si cítila, že im na tebe záleží a že sa fakt snažia. Bolo vidieť, že ich tá práca baví a že s nami nielen prechádzali učivo, ale aj sa snažili nám niečo odovzdať. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili vymyslieť niečo zaujímavé, aj keď to možno nebolo vždycky jednoduché s toľkými deťmi. Ja som mala šťastie na pár takých, čo ma fakt inšpirovali a tie hodiny ma proste bavili a nebola to nuda. Ale potom zase, komunikácia s niektorými ľuďmi zo školy bola občas taká, že som si pripadala, akoby som otravovala, keď som sa niečo pýtala, alebo keď sme chceli niečo riešiť. Zdá sa mi, že niekedy tam chýbalo také to pochopenie a možno taká väčšia otvorenosť pre rodičov, alebo aj pre nás, keď sme už boli starší. Taká tá snaha nájsť spoločné riešenie, to tam občas chýbalo a človek sa niekedy cítil, že sa tam len tak prežije, bez nejakého hlbšieho záujmu. A niektoré priestory, no jasné, škola je staršia, takže niektoré veci by už fakt potrebovali taký ten facelift, ale to asi nie je len problém tejto školy, s týmto nemám osobnú skúsenosť, ale počula som to.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Vieš čo, keď sa ma niekto pýta na Základnú školu Centrálna vo Svidníku, mám z toho taký zvláštny pocit, lebo ono je to asi ako všade inde, že záleží, na koho natrafíš a s akými očakávaniami tam ideš. Ja mám pocit, že ako škola má určite svoje svetlé stránky. Napríklad, pamätám si, že sme mali fakt dosť možností zapájať sa do rôznych krúžkov a súťaží. Či už to bol nejaký šport, alebo aj také tie umelecké veci, proste tam sa dalo vybrať, keď človek chcel. A to je podľa mňa super, lebo nie je to len o sedení v lavici, ale aj o tom, objaviť niečo, čo ťa baví a ide ti. A niektorí učitelia to s deťmi fakt vedia, až sa človek tešil na hodinu. Ale zase, na druhej strane, občas som si pripadala ako taká malá rybička vo veľkom rybníku. Niektoré triedy boli na môj vkus až príliš plné a vtedy sa mi zdalo, že učiteľky alebo učitelia majú problém venovať sa každému zvlášť. Vtedy som mala pocit, že polovička triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo to tempo bolo niekedy také, že buď si stíhal, alebo si proste zaostal. A potom si aj ty stratil motiváciu, keď si videl, že aj keď sa snažíš, tak si na to tak nejako sám. To mi prišlo také trochu demotivujúce, že sa tam občas išlo len podľa šablóny. Našťastie, boli tam aj takí ľudia, pri ktorých si cítila, že im na tebe záleží a že sa fakt snažia. Bolo vidieť, že ich tá práca baví a že s nami nielen prechádzali učivo, ale aj sa snažili nám niečo odovzdať. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili vymyslieť niečo zaujímavé, aj keď to možno nebolo vždycky jednoduché s toľkými deťmi. Ja som mala šťastie na pár takých, čo ma fakt inšpirovali a tie hodiny ma proste bavili a nebola to nuda. Ale potom zase, komunikácia s niektorými ľuďmi zo školy bola občas taká, že som si pripadala, akoby som otravovala, keď som sa niečo pýtala, alebo keď sme chceli niečo riešiť. Zdá sa mi, že niekedy tam chýbalo také to pochopenie a možno taká väčšia otvorenosť pre rodičov, alebo aj pre nás, keď sme už boli starší. Taká tá snaha nájsť spoločné riešenie, to tam občas chýbalo a človek sa niekedy cítil, že sa tam len tak prežije, bez nejakého hlbšieho záujmu. A niektoré priestory, no jasné, škola je staršia, takže niektoré veci by už fakt potrebovali taký ten facelift, ale to asi nie je len problém tejto školy, s týmto nemám osobnú skúsenosť, ale počula som to.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
