<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Budovateľská 1992/9, Snina	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-budovatelska-1992-9-snina/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-budovatelska-1992-9-snina/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Mon, 27 Oct 2025 10:33:00 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Michala		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-budovatelska-1992-9-snina/#comment-7611</link>

		<dc:creator><![CDATA[Michala]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 27 Oct 2025 10:33:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-budovatelska-1992-9-snina/#comment-7611</guid>

					<description><![CDATA[Keď si spomeniem na roky strávené na ZŠ Budovateľská v Snine, mám taký zmiešaný pocit, ale nie v zmysle, že neviem, čo si myslieť, skôr že boli veci, čo mi fakt chýbali a naopak, aj také, na ktoré spomínam s úsmevom. Bolo to proste naše detstvo, všakže. Niektorí učitelia boli fakt super, takí, čo ťa dokázali nadchnúť pre predmet a vedeli to podať tak, že si si skoro ani neuvedomila, že sa učíš. Napríklad na výtvarnej to bolo vždycky hrozne fajn, mohli sme tam tvoriť, čo sme chceli a fakt nás podporovali. Ale potom boli aj takí, pri ktorých som len odrátavala minúty do konca hodiny, lebo to bola strašná nuda. Niekedy som mala pocit, že len čakáme na zvonenie, lebo polovica triedy sa v duchu pýtala, na čo nám to vlastne bude. A párkrát som sa aj bála spýtať, keď som niečomu nerozumela, lebo som mala pocit, že dostanem vynadané, aj keď to možno tak nebolo myslené. S kamoškami sme si najviac užili asi na telocviku a potom na krúžkoch. Telocvičňa je fajn, to sa musí uznať, aj keď už má svoje roky, tak drží. Krúžkov bolo dosť, človek si vedel vybrať, keď chcel. Ja som chodila na jeden, kde sme si fakt užili a bolo to super odreagovanie po škole, nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale fakt sme tam aj niečo robili, čo nás bavilo. Celkovo sa mi zdalo, že škola sa snažila ponúkať aj niečo mimo povinného učiva, čo bolo fajn. Čo sa týka samotnej budovy, tak, ako som už spomínala, vidieť na nej, že už má niečo za sebou. Aj keď jasné, že niekde boli urobené nejaké úpravy a vyzerá to lepšie, ale zas na druhej strane, to nie je ako v nejakých tých supermoderných školách. Niekedy mi prišlo, že sa len učíme veci naspamäť a ani poriadne nechápeme, prečo je to dôležité, len aby sme prešli testom. Prišlo mi, že sa všetci musia učiť rovnako rýchlo a rovnakým spôsobom, a ak si niekto potreboval niečo vysvetliť znova, tak mal smolu, lebo už sa išlo ďalej. To mi občas prekážalo, lebo som mala pocit, že sa mi nikto poriadne nevenuje, ak som niečo hneď nechytila. Ale na druhej strane, kamošky som si tam našla na celý život, to je to najdôležitejšie asi. Tá atmosféra medzi nami žiakmi bola väčšinou fajn a to mi tam utkvelo v pamäti najviac.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď si spomeniem na roky strávené na ZŠ Budovateľská v Snine, mám taký zmiešaný pocit, ale nie v zmysle, že neviem, čo si myslieť, skôr že boli veci, čo mi fakt chýbali a naopak, aj také, na ktoré spomínam s úsmevom. Bolo to proste naše detstvo, všakže. Niektorí učitelia boli fakt super, takí, čo ťa dokázali nadchnúť pre predmet a vedeli to podať tak, že si si skoro ani neuvedomila, že sa učíš. Napríklad na výtvarnej to bolo vždycky hrozne fajn, mohli sme tam tvoriť, čo sme chceli a fakt nás podporovali. Ale potom boli aj takí, pri ktorých som len odrátavala minúty do konca hodiny, lebo to bola strašná nuda. Niekedy som mala pocit, že len čakáme na zvonenie, lebo polovica triedy sa v duchu pýtala, na čo nám to vlastne bude. A párkrát som sa aj bála spýtať, keď som niečomu nerozumela, lebo som mala pocit, že dostanem vynadané, aj keď to možno tak nebolo myslené. S kamoškami sme si najviac užili asi na telocviku a potom na krúžkoch. Telocvičňa je fajn, to sa musí uznať, aj keď už má svoje roky, tak drží. Krúžkov bolo dosť, človek si vedel vybrať, keď chcel. Ja som chodila na jeden, kde sme si fakt užili a bolo to super odreagovanie po škole, nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale fakt sme tam aj niečo robili, čo nás bavilo. Celkovo sa mi zdalo, že škola sa snažila ponúkať aj niečo mimo povinného učiva, čo bolo fajn. Čo sa týka samotnej budovy, tak, ako som už spomínala, vidieť na nej, že už má niečo za sebou. Aj keď jasné, že niekde boli urobené nejaké úpravy a vyzerá to lepšie, ale zas na druhej strane, to nie je ako v nejakých tých supermoderných školách. Niekedy mi prišlo, že sa len učíme veci naspamäť a ani poriadne nechápeme, prečo je to dôležité, len aby sme prešli testom. Prišlo mi, že sa všetci musia učiť rovnako rýchlo a rovnakým spôsobom, a ak si niekto potreboval niečo vysvetliť znova, tak mal smolu, lebo už sa išlo ďalej. To mi občas prekážalo, lebo som mala pocit, že sa mi nikto poriadne nevenuje, ak som niečo hneď nechytila. Ale na druhej strane, kamošky som si tam našla na celý život, to je to najdôležitejšie asi. Tá atmosféra medzi nami žiakmi bola väčšinou fajn a to mi tam utkvelo v pamäti najviac.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
