<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Breznica 267, Breznica	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-breznica-267-breznica/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-breznica-267-breznica/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:46:18 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Miruška		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-breznica-267-breznica/#comment-7649</link>

		<dc:creator><![CDATA[Miruška]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 05 Feb 2025 18:59:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-breznica-267-breznica/#comment-7649</guid>

					<description><![CDATA[Tak som rozmýšľala, ako vlastne vnímam tú našu základnú školu v Breznici, a mám pocit, že je to taký mix všetkého možného. Keď sa na to pozriem zblízka, na jednej strane je super, že je to malá škola. To má svoje výhody, lebo sa mi zdá, že tam fakt nie si len číslo. Učitelia, alebo teda aspoň väčšina z nich, poznajú každého žiaka po mene a majú taký osobný prístup. Keď som potrebovala s niečím pomôcť, vždy sa našiel niekto, kto bol ochotný venovať sa mi aj po vyučovaní, to je fakt fajn. Cítiš sa tam tak nejako rodinne, taká tá dedinská pohoda, čo je pre niektorých ľudí super. A niektorí učitelia sú fakt srdciari, vidno, že ich práca baví a vedia látku podať tak, že ťa to aj chytí, nie je to len o nejakom suchom bifľovaní. Pamätám si, ako vždy vymysleli nejaké aktivity, čo spájali celú dedinu, či už to boli vianočné besiedky alebo rôzne súťaže. Je to taký ten typ školy, kde sa všetci poznajú a kde sa snažia udržať si takú tú komunitnú atmosféru. Potom je tu ale aj tá druhá strana mince. Niekedy mám pocit, že sme trošku uviaznutí v minulosti. Niektoré hodiny sú fakt nudné, keď len sedia vpredu a čítajú z knihy a my si to máme prepisovať. Polovica triedy sa potom len nudí a čaká na zvonenie, lebo to nie je nič interaktívne. Fakt, ako keby sa báli skúsiť niečo nové, alebo neviem. A zase s tými priestormi, no, nie je to nejaké moderné veľkomesto. Najmä čo sa týka telocvične alebo nejakých špecializovaných učební, tam je cítiť, že by to chcelo posun vpred. Niekedy sme mali pocit, že naši spolužiaci z väčších miest mali prístup k novším technológiám alebo lepšiemu vybaveniu, čo nám tu chýbalo. A niekedy je aj tá komunikácia taká... zvláštna. Niekedy sa veci riešia tak potichu, bez nejakého väčšieho vysvetlenia pre rodičov alebo pre nás, čo je niekedy frustrujúce. Človek by čakal, že sa veci budú riešiť transparentnejšie. Mám pocit, že tam chýba taký ten ťah na bránku, aby sa to celé posúvalo dopredu a držalo krok s dobou. Ale zas, naša škola má svoje čaro. Len to chce asi nájsť takú správnu rovnováhu medzi tradíciami a tým, čo už je v 21. storočí nevyhnutné. No, uvidíme, ako to pôjde ďalej.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Tak som rozmýšľala, ako vlastne vnímam tú našu základnú školu v Breznici, a mám pocit, že je to taký mix všetkého možného. Keď sa na to pozriem zblízka, na jednej strane je super, že je to malá škola. To má svoje výhody, lebo sa mi zdá, že tam fakt nie si len číslo. Učitelia, alebo teda aspoň väčšina z nich, poznajú každého žiaka po mene a majú taký osobný prístup. Keď som potrebovala s niečím pomôcť, vždy sa našiel niekto, kto bol ochotný venovať sa mi aj po vyučovaní, to je fakt fajn. Cítiš sa tam tak nejako rodinne, taká tá dedinská pohoda, čo je pre niektorých ľudí super. A niektorí učitelia sú fakt srdciari, vidno, že ich práca baví a vedia látku podať tak, že ťa to aj chytí, nie je to len o nejakom suchom bifľovaní. Pamätám si, ako vždy vymysleli nejaké aktivity, čo spájali celú dedinu, či už to boli vianočné besiedky alebo rôzne súťaže. Je to taký ten typ školy, kde sa všetci poznajú a kde sa snažia udržať si takú tú komunitnú atmosféru. Potom je tu ale aj tá druhá strana mince. Niekedy mám pocit, že sme trošku uviaznutí v minulosti. Niektoré hodiny sú fakt nudné, keď len sedia vpredu a čítajú z knihy a my si to máme prepisovať. Polovica triedy sa potom len nudí a čaká na zvonenie, lebo to nie je nič interaktívne. Fakt, ako keby sa báli skúsiť niečo nové, alebo neviem. A zase s tými priestormi, no, nie je to nejaké moderné veľkomesto. Najmä čo sa týka telocvične alebo nejakých špecializovaných učební, tam je cítiť, že by to chcelo posun vpred. Niekedy sme mali pocit, že naši spolužiaci z väčších miest mali prístup k novším technológiám alebo lepšiemu vybaveniu, čo nám tu chýbalo. A niekedy je aj tá komunikácia taká&#8230; zvláštna. Niekedy sa veci riešia tak potichu, bez nejakého väčšieho vysvetlenia pre rodičov alebo pre nás, čo je niekedy frustrujúce. Človek by čakal, že sa veci budú riešiť transparentnejšie. Mám pocit, že tam chýba taký ten ťah na bránku, aby sa to celé posúvalo dopredu a držalo krok s dobou. Ale zas, naša škola má svoje čaro. Len to chce asi nájsť takú správnu rovnováhu medzi tradíciami a tým, čo už je v 21. storočí nevyhnutné. No, uvidíme, ako to pôjde ďalej.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
