<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Bátorove Kosihy 892, Bátorove Kosihy	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-batorove-kosihy-892-batorove-kosihy/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-batorove-kosihy-892-batorove-kosihy/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:39:33 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Simuška		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-batorove-kosihy-892-batorove-kosihy/#comment-6540</link>

		<dc:creator><![CDATA[Simuška]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 02 Sep 2025 14:18:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-batorove-kosihy-892-batorove-kosihy/#comment-6540</guid>

					<description><![CDATA[Takže, ZŠ Bátorove Kosihy... je to taká škola, kde sa človek, alebo teda moja dcéra, necítila úplne stratená, ale ani to nebol nejaký sen z katalógu. Keď som vyberala pre ňu školu, tak som sa, samozrejme, pýtala a pozerala, čo sa dalo. Celkovo mám pocit, že to tam bola taká klasická dedinská škola s jej plusmi aj mínusmi. Na jednej strane, učiteľky sa snažili, naozaj. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to určite nie. Keď moja dcéra potrebovala niečo vysvetliť, tak sa jej celkom venovali, ak to bolo v ich silách. Také to domáce prostredie, kedy sa poznajú, myslím si, je fajn, lebo sa človek necítil ako len jedno číslo z davu. Viem si predstaviť, že vo väčších mestách to je úplne iné, tam si ťa ani nevšimnú. Dcéra mi rozprávala, že mali celkom fajn krúžky po škole, vždy si niečo našla, či už to bolo o nejakom športe, alebo o kreatívnych veciach. To mi príde ako veľké plus, lebo tie deti tam nemusia len tak bezcieľne chodiť po obci. A čo sa týka takého celkového prístupu, tak si myslím, že sa snažili vychovať z detí slušných ľudí, čo je predsa základ, nie? Na druhej strane, mám pocit, že niektoré veci by sa už naozaj mohli posunúť dopredu. Tie triedy sú také, no, staršie, tie steny už niečo zažili a človek by si prial, aby sa tam trošku viac investovalo. Niekedy som si hovorila, že na informatike by možno deti ocenili, keby mali novšie počítače a učili sa veci, ktoré využijú v dnešnom svete, niečo praktickejšie. Občas sa mi zdalo, že komunikácia medzi školou a rodičmi mala svoje muchy. Keď sa čakalo na nejakú dôležitú informáciu, tak to niekedy trvalo, kým sa človek niečo dozvedel, a museli sme sa pýtať kamarátok alebo hľadať na internete. A aj keď som spomínala, že sa učiteľky snažili, tak občas mi dcéra vravela, že na niektorých hodinách polovica triedy len driemala a čakala na zvonenie. To je, myslím, taká bolesť mnohých škôl, že niektoré predmety proste decká nebavia, ale chcelo by to možno nejakú novú iskru, aby ich to chytilo. Zdá sa mi, že taký ten individuálny prístup je síce fajn, ale nie vždy sa to podarí, a tie deti, ktoré potrebujú trochu viac povzbudenia, sa tam občas stratia. Celkovo je to taký priemer, ani super ani katastrofa.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže, ZŠ Bátorove Kosihy&#8230; je to taká škola, kde sa človek, alebo teda moja dcéra, necítila úplne stratená, ale ani to nebol nejaký sen z katalógu. Keď som vyberala pre ňu školu, tak som sa, samozrejme, pýtala a pozerala, čo sa dalo. Celkovo mám pocit, že to tam bola taká klasická dedinská škola s jej plusmi aj mínusmi. Na jednej strane, učiteľky sa snažili, naozaj. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to určite nie. Keď moja dcéra potrebovala niečo vysvetliť, tak sa jej celkom venovali, ak to bolo v ich silách. Také to domáce prostredie, kedy sa poznajú, myslím si, je fajn, lebo sa človek necítil ako len jedno číslo z davu. Viem si predstaviť, že vo väčších mestách to je úplne iné, tam si ťa ani nevšimnú. Dcéra mi rozprávala, že mali celkom fajn krúžky po škole, vždy si niečo našla, či už to bolo o nejakom športe, alebo o kreatívnych veciach. To mi príde ako veľké plus, lebo tie deti tam nemusia len tak bezcieľne chodiť po obci. A čo sa týka takého celkového prístupu, tak si myslím, že sa snažili vychovať z detí slušných ľudí, čo je predsa základ, nie? Na druhej strane, mám pocit, že niektoré veci by sa už naozaj mohli posunúť dopredu. Tie triedy sú také, no, staršie, tie steny už niečo zažili a človek by si prial, aby sa tam trošku viac investovalo. Niekedy som si hovorila, že na informatike by možno deti ocenili, keby mali novšie počítače a učili sa veci, ktoré využijú v dnešnom svete, niečo praktickejšie. Občas sa mi zdalo, že komunikácia medzi školou a rodičmi mala svoje muchy. Keď sa čakalo na nejakú dôležitú informáciu, tak to niekedy trvalo, kým sa človek niečo dozvedel, a museli sme sa pýtať kamarátok alebo hľadať na internete. A aj keď som spomínala, že sa učiteľky snažili, tak občas mi dcéra vravela, že na niektorých hodinách polovica triedy len driemala a čakala na zvonenie. To je, myslím, taká bolesť mnohých škôl, že niektoré predmety proste decká nebavia, ale chcelo by to možno nejakú novú iskru, aby ich to chytilo. Zdá sa mi, že taký ten individuálny prístup je síce fajn, ale nie vždy sa to podarí, a tie deti, ktoré potrebujú trochu viac povzbudenia, sa tam občas stratia. Celkovo je to taký priemer, ani super ani katastrofa.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
