<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Abranovce 29, Abranovce	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-abranovce-29-abranovce/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-abranovce-29-abranovce/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:45:05 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Iveta		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-abranovce-29-abranovce/#comment-7494</link>

		<dc:creator><![CDATA[Iveta]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 06 Mar 2025 10:44:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-abranovce-29-abranovce/#comment-7494</guid>

					<description><![CDATA[Takže, ZŠ Abranovce, to je taký špecifický oriešok, keďže je to menšia dedinská škola. Ja ako rodička, ale aj z pohľadu toho, čo som počula a videla, mám z nej taký zmiešaný pocit, ale skôr asi pozitívny, ale s pár „ale“. Na jednej strane, to najväčšie plus je podľa mňa tá rodinná atmosféra. V takejto malej škole sa skoro všetci poznajú, čo je super, lebo sa dieťa necíti ako len jedno z tisíc. Učitelia, mám pocit, že tam mali šancu venovať sa žiakom viac individuálne. Nehovorím, že každému osobitne pri každej hodine, ale zdalo sa mi, že si všímali, kto s čím bojuje a kto potrebuje trošku viac potiahnuť. To sa mi naozaj páčilo, lebo takto sa naozaj len tak ľahko nestratíš v dave a nezapadneš. Vnímam to tak, že sa tam dbalo aj na to, aby deti mali nejaké aktivity aj mimo vyučovania, nebolo to len o sedení v lavici, čo je pre mňa tiež dôležité. Na druhej strane, ako to už býva pri menších školách, nie vždy je to s tými modernými vecičkami tip-top. Jasné, človek nemôže čakať nejaké super najnovšie laboratóriá alebo vybavenie ako v neviem akej veľkej mestskej škole. Niekedy som si predstavovala, že by sa dalo využívať viac interaktívnych pomôcok alebo že by sa robili zaujímavejšie projekty, aby sa deti nenudili. Mám pocit, že občas sa pri niektorých predmetoch išlo takou tou klasickou cestou, že sa len prečítalo, prebralo a hotovo. A to potom polovica triedy nudila a čakala na zvonenie. To mi trošku chýbalo, taký ten „wau“ efekt, kedy by boli deti úplne pohltené do učenia. Niežeby to bolo nejaké peklo, ale viem si predstaviť, že by to išlo aj živšie. Tiež si myslím, že v takom menšom kolektíve sa síce deti lepšie poznajú, ale občas mi chýbala tá väčšia rôznorodosť. Niekedy sa mi zdalo, že deťom by prospelo aj to, keby boli vystavené väčšiemu počtu rôznych pováh a prístupov. A s tým súvisí aj to, že keď prejdú na strednú školu, kde je zrazu sto tried a tisíc ľudí, môžu mať niektoré deti problém sa adaptovať, lebo v Abranovciach sa predsa len všetci poznali a bol tam taký ten „domáci“ pocit. Celkovo si myslím, že pre niektoré deti je táto škola ideálna, pre iné by možno bola lepšia nejaká väčšia, ale ten ľudský prístup a snaha sa tam nedá uprieť.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže, ZŠ Abranovce, to je taký špecifický oriešok, keďže je to menšia dedinská škola. Ja ako rodička, ale aj z pohľadu toho, čo som počula a videla, mám z nej taký zmiešaný pocit, ale skôr asi pozitívny, ale s pár „ale“. Na jednej strane, to najväčšie plus je podľa mňa tá rodinná atmosféra. V takejto malej škole sa skoro všetci poznajú, čo je super, lebo sa dieťa necíti ako len jedno z tisíc. Učitelia, mám pocit, že tam mali šancu venovať sa žiakom viac individuálne. Nehovorím, že každému osobitne pri každej hodine, ale zdalo sa mi, že si všímali, kto s čím bojuje a kto potrebuje trošku viac potiahnuť. To sa mi naozaj páčilo, lebo takto sa naozaj len tak ľahko nestratíš v dave a nezapadneš. Vnímam to tak, že sa tam dbalo aj na to, aby deti mali nejaké aktivity aj mimo vyučovania, nebolo to len o sedení v lavici, čo je pre mňa tiež dôležité. Na druhej strane, ako to už býva pri menších školách, nie vždy je to s tými modernými vecičkami tip-top. Jasné, človek nemôže čakať nejaké super najnovšie laboratóriá alebo vybavenie ako v neviem akej veľkej mestskej škole. Niekedy som si predstavovala, že by sa dalo využívať viac interaktívnych pomôcok alebo že by sa robili zaujímavejšie projekty, aby sa deti nenudili. Mám pocit, že občas sa pri niektorých predmetoch išlo takou tou klasickou cestou, že sa len prečítalo, prebralo a hotovo. A to potom polovica triedy nudila a čakala na zvonenie. To mi trošku chýbalo, taký ten „wau“ efekt, kedy by boli deti úplne pohltené do učenia. Niežeby to bolo nejaké peklo, ale viem si predstaviť, že by to išlo aj živšie. Tiež si myslím, že v takom menšom kolektíve sa síce deti lepšie poznajú, ale občas mi chýbala tá väčšia rôznorodosť. Niekedy sa mi zdalo, že deťom by prospelo aj to, keby boli vystavené väčšiemu počtu rôznych pováh a prístupov. A s tým súvisí aj to, že keď prejdú na strednú školu, kde je zrazu sto tried a tisíc ľudí, môžu mať niektoré deti problém sa adaptovať, lebo v Abranovciach sa predsa len všetci poznali a bol tam taký ten „domáci“ pocit. Celkovo si myslím, že pre niektoré deti je táto škola ideálna, pre iné by možno bola lepšia nejaká väčšia, ale ten ľudský prístup a snaha sa tam nedá uprieť.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
