<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Základná umelecká škola Vrbenského 1, Bratislava-Rača	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-vrbenskeho-1-bratislava-raca/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-vrbenskeho-1-bratislava-raca/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:56:49 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: RenaStar		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-vrbenskeho-1-bratislava-raca/#comment-9115</link>

		<dc:creator><![CDATA[RenaStar]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 01 Aug 2025 12:05:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-vrbenskeho-1-bratislava-raca/#comment-9115</guid>

					<description><![CDATA[No, tak som si tak hovorila, že ti dám vedieť, ako to tam v tej ZUŠ Vrbenského v Rači funguje, keď už sa pýtaš. Moja dcéra tam chodí už nejaký ten čas, tak už mám nejaký ten prehľad, vieš. Začiatky boli celkom fajn, pamätám si, ako sme tam prišli prvýkrát a tie priestory na mňa pôsobili takým tým klasickým dojmom, ako to poznáme z detstva. Také, že to už má čo-to za sebou, ale zas to má svoju atmosféru, no nie? Hlavne tie triedy, kde sa hrá na nástrojoch, tam cítiš tú históriu. Ale zase, musím povedať, že tie spoločné priestory, ako sú chodby alebo toalety, tie už fakt kričia po nejakej poriadnej rekonštrukcii. Nie je to vyslovene tragédia, ale keď vidíš, ako sa inde investuje, tak to človeka zamrzí. Čo sa týka samotnej výučby, poviem ti úprimne, to je dosť o šťastí na učiteľa. Sú tam fakt takí, ktorí sú stelesnená vášeň a je vidieť, že to robia celým srdcom. Sú úžasní, vedia deti motivovať, dcéra ich zbožňuje a teší sa na každú hodinu. Vedia to tak odľahčiť, že sa aj niečo naučí, aj sa pri tom baví, a to je podľa mňa fakt umenie. Niekedy som mala pocit, že nebolo to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, skôr sa snažili aj niečo naučiť, čo je super. Ale zase, stalo sa nám aj to, že sme narazili na takého učiteľa, kde som mala pocit, že už to berie skôr ako povinnú jazdu, vieš? Také to, že proste tam je, odučí si svoje a tým to hasne. Tam potom aj dcéra strácala chuť a bolo to vidieť na jej motivácii. Tam sa jej už stávalo, že pri tých teoretických hodinách, no poviem ti, polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, čo je škoda. S komunikáciou je to tiež také kadejaké. Niekedy som si fakt myslela, že sa snažia tie informácie tajiť, lebo ich dostaneme buď na poslednú chvíľu, alebo vôbec, a potom človek len háda, čo sa deje. Či už ide o nejaké zmeny v rozvrhu, alebo o termíny vystúpení, občas to proste nie je ideálne. Na druhej strane, keď sa už na tie vystúpenia dostaneme, je to pekné vidieť, ako sa deti snažia a aké sú šikovné. Vedia to pekne zorganizovať, a tie detičky sú na pódiu fakt zlaté. Myslím si, že to je super príležitosť pre ne si to vyskúšať a získať trošku odvahy. Ale tak, celkovo, keby bola tá komunikácia plynulejšia, bolo by to o dosť menej stresujúce pre nás rodičov. Takže tak. ZUŠka Vrbenského má svoje svetlé aj tienisté stránky, ako asi všetko. Záleží fakt na tom, čo človek očakáva a na akých ľudí tam narazí. My sme si zatiaľ nejako poradili, ale je to taký ten kolobeh, vieš, raz je to super, inokedy si zas povzdychneš.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>No, tak som si tak hovorila, že ti dám vedieť, ako to tam v tej ZUŠ Vrbenského v Rači funguje, keď už sa pýtaš. Moja dcéra tam chodí už nejaký ten čas, tak už mám nejaký ten prehľad, vieš. Začiatky boli celkom fajn, pamätám si, ako sme tam prišli prvýkrát a tie priestory na mňa pôsobili takým tým klasickým dojmom, ako to poznáme z detstva. Také, že to už má čo-to za sebou, ale zas to má svoju atmosféru, no nie? Hlavne tie triedy, kde sa hrá na nástrojoch, tam cítiš tú históriu. Ale zase, musím povedať, že tie spoločné priestory, ako sú chodby alebo toalety, tie už fakt kričia po nejakej poriadnej rekonštrukcii. Nie je to vyslovene tragédia, ale keď vidíš, ako sa inde investuje, tak to človeka zamrzí. Čo sa týka samotnej výučby, poviem ti úprimne, to je dosť o šťastí na učiteľa. Sú tam fakt takí, ktorí sú stelesnená vášeň a je vidieť, že to robia celým srdcom. Sú úžasní, vedia deti motivovať, dcéra ich zbožňuje a teší sa na každú hodinu. Vedia to tak odľahčiť, že sa aj niečo naučí, aj sa pri tom baví, a to je podľa mňa fakt umenie. Niekedy som mala pocit, že nebolo to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, skôr sa snažili aj niečo naučiť, čo je super. Ale zase, stalo sa nám aj to, že sme narazili na takého učiteľa, kde som mala pocit, že už to berie skôr ako povinnú jazdu, vieš? Také to, že proste tam je, odučí si svoje a tým to hasne. Tam potom aj dcéra strácala chuť a bolo to vidieť na jej motivácii. Tam sa jej už stávalo, že pri tých teoretických hodinách, no poviem ti, polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, čo je škoda. S komunikáciou je to tiež také kadejaké. Niekedy som si fakt myslela, že sa snažia tie informácie tajiť, lebo ich dostaneme buď na poslednú chvíľu, alebo vôbec, a potom človek len háda, čo sa deje. Či už ide o nejaké zmeny v rozvrhu, alebo o termíny vystúpení, občas to proste nie je ideálne. Na druhej strane, keď sa už na tie vystúpenia dostaneme, je to pekné vidieť, ako sa deti snažia a aké sú šikovné. Vedia to pekne zorganizovať, a tie detičky sú na pódiu fakt zlaté. Myslím si, že to je super príležitosť pre ne si to vyskúšať a získať trošku odvahy. Ale tak, celkovo, keby bola tá komunikácia plynulejšia, bolo by to o dosť menej stresujúce pre nás rodičov. Takže tak. ZUŠka Vrbenského má svoje svetlé aj tienisté stránky, ako asi všetko. Záleží fakt na tom, čo človek očakáva a na akých ľudí tam narazí. My sme si zatiaľ nejako poradili, ale je to taký ten kolobeh, vieš, raz je to super, inokedy si zas povzdychneš.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
