<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Základná umelecká škola Tatranská Lomnica 14123, Vysoké Tatry	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-tatranska-lomnica-14123-vysoke-tatry/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-tatranska-lomnica-14123-vysoke-tatry/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Wed, 05 Nov 2025 11:58:00 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Nikča		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-tatranska-lomnica-14123-vysoke-tatry/#comment-9411</link>

		<dc:creator><![CDATA[Nikča]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 05 Nov 2025 11:58:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-tatranska-lomnica-14123-vysoke-tatry/#comment-9411</guid>

					<description><![CDATA[Takže, ZUŠ-ka v Tatranskej Lomnici, to je taká kapitola sama o sebe, vieš. Keď som rozmýšľala, kam dať malú, aby sa jej rozvíjal nejaký talent, tak som si hovorila, že Tatry, tá krása všade okolo, to musí byť ideálne prostredie na umenie. A v niečom to tak aj je. Moja dcéra tam chodí na klavír a musím povedať, že sú dni, keď je fakt nadšená a teší sa na každú hodinu. Vidím, ako sa zlepšuje a aký má z toho občas dobrý pocit, keď sa jej podarí zahrať nejakú ťažšiu skladbu. A to prostredie školy je fakt niečo, tie výhľady, to človeka úplne nabije energiou. Mám pocit, že učitelia, teda väčšina z nich, sa snažia a majú k deťom individuálny prístup. Keď niekomu niečo nešlo, tak si ho fakt všimli a venovali sa mu. Nie je to také to odrecitujeme a ideme ďalej, čo je super. Ale potom sú tu aj veci, ktoré ma, ako matku, niekedy dosť trápia. Občas mám pocit, že by to chcelo taký malý reštart. To vybavenie, napríklad, vieš, niektoré tie nástroje už majú svoje najlepšie roky dávno za sebou. Možno to má nejaké to retro čaro, ale niekedy by sa zišlo aj niečo novšie, čo by deti viac motivovalo. A potom, tá atmosféra... zdá sa mi, že je tam dosť taká prísna, až mám niekedy pocit, že to deťom berie chuť do tej kreativity. Moja dcéra sa občas sťažuje, že sa tam cíti pod tlakom, hlavne keď sa jej niečo nepodarí. Chápem, že poriadok musí byť, ale občas je to už taká tá stará škola, kde sa veľmi neexperimentuje. Nie je to tak, že by nám tam len púšťali filmy, aby zabili čas, to určite nie, ale občas si myslím, že by mohli byť otvorenejší k iným prístupom. Niekedy sa mi zdá, že polovica triedy sa nudí a čaká na zvonenie, lebo to proste nejde tempom, ktoré by ich zaujalo. A tie pravidlá, fuha, občas sú dosť striktné, až mám pocit, že zbytočne komplikujú život nám rodičom aj deťom. No ale tak, pre niekoho, kto hľadá niečo v krásnom prostredí Tatier a chce, aby sa dieťa venovalo umeniu, to môže byť fajn voľba. Treba sa však pripraviť aj na to, že to nie je vždy len o ružových oblakoch a kreatívnej slobode. Moja dcéra z toho zatiaľ niečo má, aj keď s tým občas bojujeme.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže, ZUŠ-ka v Tatranskej Lomnici, to je taká kapitola sama o sebe, vieš. Keď som rozmýšľala, kam dať malú, aby sa jej rozvíjal nejaký talent, tak som si hovorila, že Tatry, tá krása všade okolo, to musí byť ideálne prostredie na umenie. A v niečom to tak aj je. Moja dcéra tam chodí na klavír a musím povedať, že sú dni, keď je fakt nadšená a teší sa na každú hodinu. Vidím, ako sa zlepšuje a aký má z toho občas dobrý pocit, keď sa jej podarí zahrať nejakú ťažšiu skladbu. A to prostredie školy je fakt niečo, tie výhľady, to človeka úplne nabije energiou. Mám pocit, že učitelia, teda väčšina z nich, sa snažia a majú k deťom individuálny prístup. Keď niekomu niečo nešlo, tak si ho fakt všimli a venovali sa mu. Nie je to také to odrecitujeme a ideme ďalej, čo je super. Ale potom sú tu aj veci, ktoré ma, ako matku, niekedy dosť trápia. Občas mám pocit, že by to chcelo taký malý reštart. To vybavenie, napríklad, vieš, niektoré tie nástroje už majú svoje najlepšie roky dávno za sebou. Možno to má nejaké to retro čaro, ale niekedy by sa zišlo aj niečo novšie, čo by deti viac motivovalo. A potom, tá atmosféra&#8230; zdá sa mi, že je tam dosť taká prísna, až mám niekedy pocit, že to deťom berie chuť do tej kreativity. Moja dcéra sa občas sťažuje, že sa tam cíti pod tlakom, hlavne keď sa jej niečo nepodarí. Chápem, že poriadok musí byť, ale občas je to už taká tá stará škola, kde sa veľmi neexperimentuje. Nie je to tak, že by nám tam len púšťali filmy, aby zabili čas, to určite nie, ale občas si myslím, že by mohli byť otvorenejší k iným prístupom. Niekedy sa mi zdá, že polovica triedy sa nudí a čaká na zvonenie, lebo to proste nejde tempom, ktoré by ich zaujalo. A tie pravidlá, fuha, občas sú dosť striktné, až mám pocit, že zbytočne komplikujú život nám rodičom aj deťom. No ale tak, pre niekoho, kto hľadá niečo v krásnom prostredí Tatier a chce, aby sa dieťa venovalo umeniu, to môže byť fajn voľba. Treba sa však pripraviť aj na to, že to nie je vždy len o ružových oblakoch a kreatívnej slobode. Moja dcéra z toho zatiaľ niečo má, aj keď s tým občas bojujeme.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
