<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Základná umelecká škola Svetozára Stračinu Štúrova 12, Detva	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-svetozara-stracinu-sturova-12-detva/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-svetozara-stracinu-sturova-12-detva/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:58:06 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Verka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-svetozara-stracinu-sturova-12-detva/#comment-9337</link>

		<dc:creator><![CDATA[Verka]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 07 Oct 2025 15:00:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-svetozara-stracinu-sturova-12-detva/#comment-9337</guid>

					<description><![CDATA[Vieš čo, ZUŠ-ka Svetozára Stračinu v Detve, to je pre mňa taká kapitola sama o sebe. Keď som prihlásila malú, mala som, priznám sa, dosť veľké očakávania. Predsa len chcem, aby sa rozvíjala, objavovala, aby ju niečo chytilo za srdce, no nie? Na začiatku som bola nadšená, a v niektorých veciach to platí dodnes. Mám pocit, že tam sú naozaj skvelí učitelia, ktorí svoju prácu berú fakt srdcom. Vidím, ako sa dcérka rozžiari, keď sa jej niečo podarí, alebo keď ju niečo nové naučia. To je proste na nezaplatenie. Dokonca sa mi zdá, že niektorí pedagógovia vedia deti tak krásne motivovať, že im ukážu, že to umenie je fakt zábava a nie len dril. Aj tých vystúpení je celkom dosť, dcérka sa vie ukázať, získa si sebavedomie, čo je pre mňa ako pre mamu veľmi dôležité. Ale nie je to len o ružových okuliaroch. Niekedy mám taký zvláštny pocit, že sa tam držíme starých zvykov až príliš. Predsa len, doba ide dopredu a mám pocit, že by to občas chcelo trošku viac moderného prístupu, viac tej voľnosti v tvorbe. Zdá sa mi, že niekedy sa ide až príliš podľa šablóny a menej sa berie ohľad na to, čo dieťa naozaj baví, alebo akým smerom sa chce ono samé uberať. Chápem, že je nejaký učebný plán, ale občas by to chcelo viac slobody, viac priestoru pre ich vlastné nápady. A potom je tu aj tá budova samotná. Priznám sa, že keď tam idem, občas to na mňa pôsobí tak trošku zastaralo. Nič hrozné, ale človek by čakal, že umelecká škola bude dýchať takou inšpiráciou z každého rohu, a niekedy to tam proste chcelo taký poriadny refresh, aby to bolo také žiarivejšie a kreatívnejšie. Občas sa mi zdá, že informácie prichádzajú na poslednú chvíľu, alebo si ich musí človek doslova vydrankať. To vie niekedy pekne potrápiť, keď si potrebujem plánovať čas. Celkovo je to taký mix. Na jednej strane vidím obrovský potenciál pre deti, že sa tam naozaj dokážu rozvíjať a zažiť krásne chvíle s umením. Na druhej strane si hovorím, že by to chcelo možno trošku popracovať na otvorenosti a modernizácii.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Vieš čo, ZUŠ-ka Svetozára Stračinu v Detve, to je pre mňa taká kapitola sama o sebe. Keď som prihlásila malú, mala som, priznám sa, dosť veľké očakávania. Predsa len chcem, aby sa rozvíjala, objavovala, aby ju niečo chytilo za srdce, no nie? Na začiatku som bola nadšená, a v niektorých veciach to platí dodnes. Mám pocit, že tam sú naozaj skvelí učitelia, ktorí svoju prácu berú fakt srdcom. Vidím, ako sa dcérka rozžiari, keď sa jej niečo podarí, alebo keď ju niečo nové naučia. To je proste na nezaplatenie. Dokonca sa mi zdá, že niektorí pedagógovia vedia deti tak krásne motivovať, že im ukážu, že to umenie je fakt zábava a nie len dril. Aj tých vystúpení je celkom dosť, dcérka sa vie ukázať, získa si sebavedomie, čo je pre mňa ako pre mamu veľmi dôležité. Ale nie je to len o ružových okuliaroch. Niekedy mám taký zvláštny pocit, že sa tam držíme starých zvykov až príliš. Predsa len, doba ide dopredu a mám pocit, že by to občas chcelo trošku viac moderného prístupu, viac tej voľnosti v tvorbe. Zdá sa mi, že niekedy sa ide až príliš podľa šablóny a menej sa berie ohľad na to, čo dieťa naozaj baví, alebo akým smerom sa chce ono samé uberať. Chápem, že je nejaký učebný plán, ale občas by to chcelo viac slobody, viac priestoru pre ich vlastné nápady. A potom je tu aj tá budova samotná. Priznám sa, že keď tam idem, občas to na mňa pôsobí tak trošku zastaralo. Nič hrozné, ale človek by čakal, že umelecká škola bude dýchať takou inšpiráciou z každého rohu, a niekedy to tam proste chcelo taký poriadny refresh, aby to bolo také žiarivejšie a kreatívnejšie. Občas sa mi zdá, že informácie prichádzajú na poslednú chvíľu, alebo si ich musí človek doslova vydrankať. To vie niekedy pekne potrápiť, keď si potrebujem plánovať čas. Celkovo je to taký mix. Na jednej strane vidím obrovský potenciál pre deti, že sa tam naozaj dokážu rozvíjať a zažiť krásne chvíle s umením. Na druhej strane si hovorím, že by to chcelo možno trošku popracovať na otvorenosti a modernizácii.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
