<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Základná umelecká škola Svätoplukova 38, Bernolákovo	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-svatoplukova-38-bernolakovo/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-svatoplukova-38-bernolakovo/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:56:56 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Kaťuška		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-svatoplukova-38-bernolakovo/#comment-9142</link>

		<dc:creator><![CDATA[Kaťuška]]></dc:creator>
		<pubDate>Sat, 13 Sep 2025 11:32:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-svatoplukova-38-bernolakovo/#comment-9142</guid>

					<description><![CDATA[Takže, čo ti poviem o ZUŠke v Bernolákove na Svätoplukovej... No, je to taká kapitola sama o sebe, fakt. Ja som tam chodila nejaký ten čas a pamätám si, že na začiatku som bola hrozne nadšená. Predsa len, učiť sa hrať na nejaký nástroj alebo tancovať či maľovať, to je pre dieťa super. Mala som pocit, že niektorí učitelia sú tam fakt srdciari. Vidíš na nich, že to, čo robia, ich neskutočne baví a chcú to odovzdať ďalej. S nimi bola každá hodina zážitok, smiali sme sa, učili sa nové veci a človek aj zabudol na to, že je v škole. Cítila som, že ma to posúva dopredu a že sa naozaj niečo nové naučím. A tie koncerty, keď sme potom vystupovali pred rodičmi! To bolo síce vždycky strašne stresujúce, ale tá radosť a hrdosť potom, to bolo na nezaplatenie. Tie chvíle, keď sa celá škola stretla na nejakej akcii, to bola taká príjemná atmosféra, že sa človek cítil dobre a bol súčasťou niečoho. Ale potom boli aj tie iné dni, vieš. Hodiny, kde som si pripadala, že sedím v takej bubline a okolo mňa je nuda. Niekedy som sa pozerala na hodinky a modlila sa, nech už zazvoní, lebo som mala pocit, že aj polovica triedy len tak sedí a čaká na zvonenie. Pripadalo mi to, ako keby sa išlo stále podľa tej istej šablóny a chýbala tam taká iskra, nejaká zmena, niečo, čo by nás donútilo sa prebrať a zapojiť sa. Občas mi prišlo, že sa s nami ani veľmi nekomunikuje, keď sa niečo zmenilo alebo keď sme mali nejaké otázky, takže potom vznikali také zbytočné zmätky a nedorozumenia. A tie priestory? No, poviem ti, že si už pamätajú všeličo a bolo to tam dosť vidieť. Ale na druhej strane, má to aspoň svoj špecifický šarm a pamätám si, že sme sa tam cítili tak domácky. Čo sa týka nejakých extra vecí alebo moderných prístupov, tak s týmto nemám osobnú skúsenosť, že by sa tam diali nejaké prevratné veci. Skôr mi to prišlo také tradičné, čo nie je nutne zlé, ale niekedy som si hovorila, že by to chcelo trošku osviežiť. Ale tak, možno je to len môj pocit, vieš. Na konci dňa mi to ale aj tak dalo veľa a stretla som tam super ľudí.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže, čo ti poviem o ZUŠke v Bernolákove na Svätoplukovej&#8230; No, je to taká kapitola sama o sebe, fakt. Ja som tam chodila nejaký ten čas a pamätám si, že na začiatku som bola hrozne nadšená. Predsa len, učiť sa hrať na nejaký nástroj alebo tancovať či maľovať, to je pre dieťa super. Mala som pocit, že niektorí učitelia sú tam fakt srdciari. Vidíš na nich, že to, čo robia, ich neskutočne baví a chcú to odovzdať ďalej. S nimi bola každá hodina zážitok, smiali sme sa, učili sa nové veci a človek aj zabudol na to, že je v škole. Cítila som, že ma to posúva dopredu a že sa naozaj niečo nové naučím. A tie koncerty, keď sme potom vystupovali pred rodičmi! To bolo síce vždycky strašne stresujúce, ale tá radosť a hrdosť potom, to bolo na nezaplatenie. Tie chvíle, keď sa celá škola stretla na nejakej akcii, to bola taká príjemná atmosféra, že sa človek cítil dobre a bol súčasťou niečoho. Ale potom boli aj tie iné dni, vieš. Hodiny, kde som si pripadala, že sedím v takej bubline a okolo mňa je nuda. Niekedy som sa pozerala na hodinky a modlila sa, nech už zazvoní, lebo som mala pocit, že aj polovica triedy len tak sedí a čaká na zvonenie. Pripadalo mi to, ako keby sa išlo stále podľa tej istej šablóny a chýbala tam taká iskra, nejaká zmena, niečo, čo by nás donútilo sa prebrať a zapojiť sa. Občas mi prišlo, že sa s nami ani veľmi nekomunikuje, keď sa niečo zmenilo alebo keď sme mali nejaké otázky, takže potom vznikali také zbytočné zmätky a nedorozumenia. A tie priestory? No, poviem ti, že si už pamätajú všeličo a bolo to tam dosť vidieť. Ale na druhej strane, má to aspoň svoj špecifický šarm a pamätám si, že sme sa tam cítili tak domácky. Čo sa týka nejakých extra vecí alebo moderných prístupov, tak s týmto nemám osobnú skúsenosť, že by sa tam diali nejaké prevratné veci. Skôr mi to prišlo také tradičné, čo nie je nutne zlé, ale niekedy som si hovorila, že by to chcelo trošku osviežiť. Ale tak, možno je to len môj pocit, vieš. Na konci dňa mi to ale aj tak dalo veľa a stretla som tam super ľudí.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
