<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k Základná umelecká škola SNP 308/39, Sliač	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-snp-308-39-sliac/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-snp-308-39-sliac/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:58:13 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Simona		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-snp-308-39-sliac/#comment-9365</link>

		<dc:creator><![CDATA[Simona]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 22 May 2025 12:40:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zakladna-umelecka-skola-snp-308-39-sliac/#comment-9365</guid>

					<description><![CDATA[Takže, ak mám povedať svoj názor na Základnú umeleckú školu SNP v Sliači, ako matka, ktorej dcéra tam chodí už nejaký ten rok, mám z toho také... no, skôr viem povedať, čo bolo super a čo už trošku pokrivkávalo. Úplne najviac, čo ma teší a čo naozaj stojí za to, sú tí učitelia, ktorí tam pôsobia. Viem, že sa nesmie menovať, ale niektorí sú proste srdciari. Vidieť na nich, že tú prácu fakt milujú a vedia to preniesť aj na deti. Dcérka sa na hodiny hry na nástroj teší, čo je pre mňa zázrak, lebo viem, že niekedy je s ňou ťažká reč. Oni ju vedia tak povzbudiť, aj keď jej niečo nejde, že to nevzdá. Naozaj sa snažia, aby sa deti rozvíjali, aby našli to svoje v hudbe alebo výtvarke. Pamätám si, ako mi hovorila, že pri jednom projekte vo výtvarnej sa jej vôbec nedarilo a učiteľka si k nej sadla a namiesto kritiky ju len viedla, ukázala jej cestu, a nakoniec bola z toho dcéra nadšená. To je super, keď tam deti chodia rady a majú pocit, že sú brané vážne. Aj tie vystúpenia, čo robia, sú vždy také milé a vidno, koľko prípravy za tým je. Deti sa tam naučia prekonať trému, čo je podľa mňa na nezaplatenie. Na druhej strane, čo sa týka tých priestorov, no, je to taká klasika. Tie triedy už pamätajú svoje časy, to je jasné. Niektoré nástroje by si už asi zaslúžili buď opravu, alebo vymeniť, lebo občas to vyzerá, že sa na nich už riadne podpísal zub času. Dcéra sa sťažovala, že keď v zime pršalo alebo snežilo, tak v niektorých triedach bola fakt zima, že jej až prsty na rukách mrzli a to sa potom zle hrá. Takže tam by sa určite zišli nejaké investície, aby to bolo pre deti aj učiteľov komfortnejšie. A niekedy mi prišla komunikácia s vedením alebo s administratívou taká... trošku kostrbatá. Vieš, keď človek niečo potrebuje rýchlo vybaviť alebo sa na niečo spýtať, tak to niekedy trvalo dlhšie, než by som čakala. Alebo tie informácie neboli vždy úplne jasné na prvý šup, takže som si musela volať aj viackrát. Nie je to nič tragické, ale občas som mala pocit, že by to mohlo byť plynulejšie. Ale celkovo, pre tú atmosféru a hlavne pre tých učiteľov, si myslím, že dcérka tam získava fakt veľa. Vytvorila si tam super kamarátstva a má tam pocit, že je súčasťou niečoho, čo má zmysel. Vidím, ako ju hudba baví a to je pre mňa najdôležitejšie. Niekedy je to možno trochu drina, to je jasné, ale výsledky vidno a to je hlavné.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže, ak mám povedať svoj názor na Základnú umeleckú školu SNP v Sliači, ako matka, ktorej dcéra tam chodí už nejaký ten rok, mám z toho také&#8230; no, skôr viem povedať, čo bolo super a čo už trošku pokrivkávalo. Úplne najviac, čo ma teší a čo naozaj stojí za to, sú tí učitelia, ktorí tam pôsobia. Viem, že sa nesmie menovať, ale niektorí sú proste srdciari. Vidieť na nich, že tú prácu fakt milujú a vedia to preniesť aj na deti. Dcérka sa na hodiny hry na nástroj teší, čo je pre mňa zázrak, lebo viem, že niekedy je s ňou ťažká reč. Oni ju vedia tak povzbudiť, aj keď jej niečo nejde, že to nevzdá. Naozaj sa snažia, aby sa deti rozvíjali, aby našli to svoje v hudbe alebo výtvarke. Pamätám si, ako mi hovorila, že pri jednom projekte vo výtvarnej sa jej vôbec nedarilo a učiteľka si k nej sadla a namiesto kritiky ju len viedla, ukázala jej cestu, a nakoniec bola z toho dcéra nadšená. To je super, keď tam deti chodia rady a majú pocit, že sú brané vážne. Aj tie vystúpenia, čo robia, sú vždy také milé a vidno, koľko prípravy za tým je. Deti sa tam naučia prekonať trému, čo je podľa mňa na nezaplatenie. Na druhej strane, čo sa týka tých priestorov, no, je to taká klasika. Tie triedy už pamätajú svoje časy, to je jasné. Niektoré nástroje by si už asi zaslúžili buď opravu, alebo vymeniť, lebo občas to vyzerá, že sa na nich už riadne podpísal zub času. Dcéra sa sťažovala, že keď v zime pršalo alebo snežilo, tak v niektorých triedach bola fakt zima, že jej až prsty na rukách mrzli a to sa potom zle hrá. Takže tam by sa určite zišli nejaké investície, aby to bolo pre deti aj učiteľov komfortnejšie. A niekedy mi prišla komunikácia s vedením alebo s administratívou taká&#8230; trošku kostrbatá. Vieš, keď človek niečo potrebuje rýchlo vybaviť alebo sa na niečo spýtať, tak to niekedy trvalo dlhšie, než by som čakala. Alebo tie informácie neboli vždy úplne jasné na prvý šup, takže som si musela volať aj viackrát. Nie je to nič tragické, ale občas som mala pocit, že by to mohlo byť plynulejšie. Ale celkovo, pre tú atmosféru a hlavne pre tých učiteľov, si myslím, že dcérka tam získava fakt veľa. Vytvorila si tam super kamarátstva a má tam pocit, že je súčasťou niečoho, čo má zmysel. Vidím, ako ju hudba baví a to je pre mňa najdôležitejšie. Niekedy je to možno trochu drina, to je jasné, ale výsledky vidno a to je hlavné.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
